Na druhej strane sa mu podaril nevídaný comeback a zároveň dlho slávil úspechy na domácej aj zahraničnej politickej scéne. Dnes uplynie 15 rokov od smrti Richarda Milhousa Nixona.
Richard Nixon
V rokoch 1969 až 1974 bol americkým prezidentom.
9. augusta 1974 rezignoval zo svojho úradu. Dôvodom bola aféra Watergate.
Zomrel 22. apríla 1994.
Richard Nixon sa narodil v chudobnej rodine a jeho detstvo nebolo ľahké. Ešte nemal ani 21, keď dvaja z jeho bratov zomreli a ich rodinný ranč bol na pokraji krachu. Pre finančné problémy musel odmietnuť aj štipendiá na univerzitách v Harvarde a Yale. Nakoniec práva vyštudoval na Duke University.
Právnej praxe si však mladík neužil, vypukla druhá svetová vojna a on narukoval. Aj keď ako pacifistický kvaker, ale aj pre zamestnanie nemusel - dostal by výnimku. Boje síce nikdy nevidel, no aj tak si za svoj podiel pri operáciách v Tichomorí vyslúžil dve vyznamenania.
Kariéra v Kongrese Vojna sa skončila a politická kariéra na seba nenechala dlho čakať. Zvolili ho do Snemovne reprezentantov – porazil demokrata Jerryho Voorhisa, ktorý bol v Kongrese desať rokov.
Na stoličke kongresmana sa však ohrial iba dve funkčné obdobia, ťahalo ho to totiž do Senátu. A voľby v roku 1950 vyhral s výrazným náskokom. V Senáte si urobil meno ako zarytý antikomunista. Aj preto si ho všimol Dwight Eisenhower. Nixon mal iba 39 rokov, keď sa uchádzal o post viceprezidenta. Kandidátka Eisenhower - Nixon poľahky vyhrala. Nixon však nebol iba prikyvujúcim viceprezidentom. Cestoval napríklad do Venezuely, kde protestujúci napadli jeho sprievod. Dokonca viedol zasadnutia národnej bezpečnostnej rady, keď Eisenhower nemohol.
Prehra s Kennedym Bolo preto logické, že v roku 1960 pripadla republikánska nominácia práve jemu. V súboji sa stretol s Johnom Kennedym a prvýkrát si vo vtedajšej kampani mohli Američania pozrieť televízne debaty. Práve tie mu asi najviac uškodili.
Oproti Kennedymu vyzeral nezdravo aj keď so silou jeho argumentov to také zlé nebolo. Tí, čo počúvali debatu v rozhlase, si mysleli, že v slovnom súboji vyhral Nixon.
Televízni diváci to videli opačne. Nixon prehral hoci iba tesne, o 0,2 percenta hlasov. Potom sa ešte o dva roky pokúsil uchádzať o post guvernéra Kalifornie. Tiež neúspešne. Z prehry vinil najmä novinárov. „Už tu nebudete mať Nixona, aby ste ho sekírovali. Páni, toto je moja posledná tlačová konferencia,“ odkázal im.
No odhodlanie mu dlho nevydržalo. V roku 1968 sa opäť vrhol do politiky, išiel do súboja o prezidentskú stoličku. Demokratická strana bola v kríze: prezidenta Lyndona Johnsona vinili z vietnamského pekla, na Roberta Kennedyho spáchali atentát a finálny kandidát Hubert Humphrey musel na konvente čeliť protestom. Výborná klíma na politický comeback, Nixon porazil Humphreyho o pol milióna hlasov.
Úspešný prezident Nový prezident sa pustil do riešenia vietnamskej vojny. Keď nastúpil do úradu, zomieralo tam tristo Američanov týždenne. Najprv sa aj za jeho vlády konflikt eskaloval a nariadil tajné bombardovania komunistov. Nakoniec však amerických vojakov stiahol a so Severným Vietnamom dohodol prímerie.
Začal rokovať aj s komunistickou Čínou a zmieroval sa so Sovietskym zväzom, s ktorým podpísal dohody o kontrole zbrojenia. V domácej politike stál za kontrolovaním cien a miezd, zrušil zlatý štandard – Amerika tak mohla ťažiť zo silného dolára. Prvé funkčné obdobie bolo úspechom. Nasvedčovali tomu aj výsledky volieb. Demokrata Georgea McGoverna doslova rozdrvil.
Watergate a odstúpenie Druhé funkčné obdobie sa však v roku 1973 Nixonovi začalo zle. Čoskoro vypukol škandál Watergate: ešte v júni 1972 chytili piatich mužov, ako sa vlámali do ústredia demokratov vo washingtonskom hoteli Watergate. Washington Post potom zistil, že v tom mal prsty aj Biely dom. Nixon zodpovednosť popieral. Neskôr sa zistilo, že Nixon chcel celú vec zakamuflovať. Malo to byť aj na nahrávkach rozhovorov z Bieleho domu. Dlho sa s vyšetrovateľmi prel o ich uvoľnenie, nakoniec tak musel urobiť po rozhodnutí Najvyššieho súdu.
Nixon mohol takmer s určitosťou počítať s tým, že ho Kongres odvolá. Preto 8. augusta 1974 vystúpil v televízii a o deň neskôr rezignoval. Jeho popularita vtedy dosahovala iba 23 percent. Nový prezident Gerald Ford ho amnestoval. V úzadí však Nixon nezostal, v roku 1977 poskytol rozsiahly rozhovor britskému komentátorovi Davidovi Frostovi. Dodnes je to jeden z najslávnejších rozhovorov v histórii televízie. Keď v roku 1993 zomrela jeho manželka Pat, Nixon sa zrútil. O rok neskôr, 18. apríla ho ranila mŕtvica, upadol do kómy a 22. apríla zomrel.
