ĽUBĽANA.
Ako v utorok informovali slovinské médiá, hlasovanie o tomto návrhu nakoniec dopadlo jednoznačne v prospech Tita. Niektorí predstavitelia mesta však napriek tomu poukazujú na fakt, že osoba významného juhoslovanského politika slovinský národ stále rozdeľuje a polarizuje.
Prispelo k tomu aj nedávne objavenie masových hrobov v rôznych lokalitách krajiny, kde Titovi partizáni vykonávali popravy svojich politických oponentov.
Napriek tomu však bude mať táto kontroverzná postava balkánskych dejín po 18 rokoch v Ľubľane opäť svoju ulicu, keďže tú pôvodnú s jeho menom v roku 1991 po vypuknutí občianskej vojny a vyhlásení slovinskej nezávislosti premenovali.
Josip Broz Tito bol organizátorom juhoslovanského odboja voči nemeckej a talianskej okupácii počas druhej svetovej vojny. V roku 1945 založil federatívnu Juhosláviu, neskôr ako predseda vlády sa dostal do sporov so Stalinom, ktorý chcel hospodárskym bojkotom Juhosláviu potrestať.
V roku 1953 sa Tito stal prezidentom a v 60. rokoch si ako vodca Hnutia nezúčastnených získal medzinárodné meno. Zomrel v roku 1980 v Ľubľane, o jedenásť rokov sa Juhoslávia rozpadla.
