Washington 9. mája (TASR) - Americkí vedci z Brookhaven National Laboratory (BNL) sú jednými z tých, ktorí sa už pokúšajú napodobniť veľký tresk, považovaný za počiatok existencie vesmíru. Vystreľovaním iónov zlata proti sebe obrovskými rýchlosťami skúšajú vytvoriť stav len niekoľko zlomkov sekundy po big bangu. Teraz mohli pozorovať fascinujúci jav: Ostreľovanie spôsobuje neobyčajne mohutné, ale zároveň veľmi krátke explózie.
"Mysleli sme si, že častice s takýmito vysokými energiami existujú oveľa dlhšie," povedal fyzik John Cramer z University of Washington. Všetko sa však udeje tak rýchlo, že sa to nedá ani len zmerať. S pridávaním energie sa skracuje trvanie explózií.
Tieto experimenty s takzvaným Relativistic Heavy Ion Collider (RHIC) nadväzujú na vlaňajšie výsledky pokusov Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN). Tu sa vedci zatiaľ najviac priblížili k vytvoreniu kvarkovo-gluónovej plazmy. Táto plazma bola akousi hustou prapolievkou zo subatomárnych častíc, ktorá existovala len milióntinu sekundy po veľkom tresku.
Vedci z CERNu použili na ostreľovanie jadro atómu olova. Pri použití iónov zlata vzniká desaťnásobne viac energie. Ani to ale zatiaľ nestačí na výrobu "vesmírnej prapolievky". Namiesto toho boli pozorované záblesky, ktoré sa šírili 60 percentami rýchlosti svetla.
"Videli sme mohutné explózie, ktoré nepredpovedá žiadna teória," povedal Cramer. No práve získanie takýchto poznatkov je základným cieľom vedcov v BNL.
