Brusel 8. mája (TASR) - Návrhom vtedajšieho francúzskeho ministra zahraničných vecí Roberta Schumana na vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele sa pred 51 rokmi začala písať história európskej integrácie, ktorá vyústila až do dnešnej podoby Európskej únie (EÚ).
Presne 9. mája 1950 predložil Schuman v Paríži svoj plán zjednotenia spolupráce západoeurópskych zemí v oblasti ťažby uhlia a hutníctva, ktorý sa do histórie zapísal ako Schumanova deklarácia. Od milánskeho summitu európskych lídrov v roku 1985 sa každoročne oslavuje 9. máj ako Deň Európy a spolu s hymnou a emblémom vyjadruje politickú podstatu Európskej únie.
Na pozadí hrozby tretej svetovej vojny vyzval Schuman pred 51 rokmi Francúzsko, Nemecko a ďalšie európske krajiny, aby spojili svoju uhoľnú a hutnícku produkciu a položili tak "prvý konkrétny základ európskej federácie". Schuman navrhol vlastne vytvorenie nadnárodnej európskej inštitúcie na riadenie uhoľného a oceliarskeho priemyslu - teda sektoru, ktorý predstavoval v tom čase základ pre akúkoľvek vojenskú silu.
Schumanova výzva nezostala bez odozvy a 18. apríla 1951 podpísali Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko (tzv. šestka) parížsku zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Týmto sa začala písať história európskej integrácie. V roku 1957 podpísala "šestka" rímske zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Euroatomu. V roku 1967 sa všetky tri organizácie zlúčili pod jednotné vedenie a vzniklo Európske spoločenstvo.
V roku 1973 sa európska šestka rozrástla o troch nových členov - Dánsko, Írsko a Veľkú Britániu. O osem rokov neskôr - 1. januára 1981 sa desiatym členom ES stalo Grécko. V roku 1986 ho nasledovali Portugalsko a Španielsko a pri zatiaľ poslednom rozšírení sa členmi už Európskej únie stali Fínsko, Rakúsko a Švédsko.
Dnes sa o vstup do EÚ uchádza 13 kandidátskych krajín, vrátane Slovenska. Tzv. luxemburská skupina (ČR, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko a Cyprus) rokuje o pristúpení od marca 1998, helsinská skupina (okrem SR aj Litva, Lotyšsko, Malta, Bulharsko a Rumunsko) začala rokovania vo februári 2000. Turecko zatiaľ nerokuje, od decembra 1999 má však štatút oficiálneho kandidáta.
Proces rokovaní sa práve v tomto období dostáva do svojej záverečnej a zároveň najnáročnejšej etapy, keď sa rozhoduje o najcitlivejších oblastiach ako voľný pohyb pracovnej sily, životné prostredie či poľnohospodárstvo.
Podľa "cestovnej mapy", ktorú EÚ prijala vlani v decembri, by sa mali rokovania s najlepšími uzavrieť do konca budúceho roku. Rok 2003 by mohol byť v znamení ratifikácie prístupových zmlúv a prví noví členovia by mali do EÚ vstúpiť začiatkom roku 2004.
EÚ opakovane deklarovala vôľu, aby sa občania nových krajín mohli zúčastniť na jar 2004 na voľbách do Európskeho parlamentu. To však nebude závisieť iba na príprave kandidátov, ale aj na schopnosti dnešných členských krajín dohodnúť sa na spoločných stanoviskách k zložitým kapitolám. Prvé skúsenosti z diskusie o voľnom pohybe pracovníkov ukazujú, že to nebude ľahké.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
