Arkalyk/Moskva 6. mája (TASR) - Platený let Američana Dennisa Tita na medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS, odkiaľ sa dnes ráno spolu s ruskými kozmonautmi Talgatom Musabajevom a Jurijom Baturinom v module Sojuz TM-31 úspešne vrátil na Zem, sa do dejín ruskej kozmonautiky zapísal hneď niekoľkokrát.
Úspešné pristátie v Kazachstane neďaleko mesta Arkalyk umožní ruskej kozmonautike pokračovať v ďalšej komercionalizácii letov. Riaditeľ ruskej konštrukčnej spoločnosti Energia Jurij Semionov dnes v tejto súvislosti konštatoval, že ďalším komerčným letom civilistov na palubách ruských rakiet na stanicu ISS nič nebráni a Rusko v nich preto bude pokračovať.
Tito si spolu s "letenkou" za 20 miliónov dolárov zaistil titul prvého "vesmírneho turistu" a zápis do knihy ruských rekordov. Pred Titom sa v ruskom pristávacom module na Zem nevrátil žiaden Američan. Multimilionár, ktorý sníval o lete do vesmíru od roku 1957, sa v 60 rokoch stal najstaršou osobou, ktorú ruská raketa vyniesla na obežnú dráhu. Najmladší nie sú ani ďalší dvaja z trojice kozmonautov - Musabajev má 50 a Baturin 51 rokov. Priemerný vek posádky, ktorá dnes po pristátí opustila svoj modul vlastnými silami, je takmer 54 rokov.
Raketa s Američanom na palube štartovala z Bajkonuru 28. apríla a k spojeniu modulu s vesmírnou stanicou ISS došlo 30. apríla. Jediným problémom, ktorý musel Tito pri svojom lete prekonať, bola občasná nevoľnosť vyvolaná beztiažovým stavom. Obdobné problémy však vo vesmíre údajne na začiatku pobytu často trápia aj oveľa mladších profesionálnych letcov.
Komercionalizácii letov do vesmíru by mohol pomôcť aj samotný Tito, ktorý sa údajne hodlá v tejto oblasti v budúcnosti angažovať. V Rusku sa dokonca objavili aj úvahy o tom, že v prípade dostatočného záujmu by raz mohla vzniknúť aj rýdzo komerčná vesmírna stanica. V najbližších rokoch to však určite nebude, pretože náklady takéhoto projektu by sa pohybovali na úrovni až niekoľkých miliárd dolárov.
Američan Dennis Tito mal pôvodne letieť na ruskú vesmírnu stanicu Mir, ale z plánu zišlo, pretože Moskva musela prestarnutý Mir zničiť. Aby ruská vesmírna agentúra nemusela vrátiť cenu "letenky", ponúkla Titovi náhradu vo forme pobytu na ISS.
Postup Ruska však vyvolal odmietavé reakcie zo strany NASA, ktorá tvrdila, že vo vesmíre - a osobitne na ISS - nie je miesto pre amatérov. Konflikt sa podarilo "vyžehliť" až krátko pred štartom, ale nie nadlho, pretože z NASA v čase pobytu Tita na ISS prišli správy o tom, že bude požadovať kompenzácie za to, že posádka sa nemohla niekoľko dní venovať svojej práci a musela strážiť turistu, aby nič nepokazil. Ruskí predstavitelia to síce označili za nezmysel, diskusiu o satisfakcii ale neodmietli. Američania však musia predložiť jednoznačné fakty.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed
