Valletta 6. mája (TASR) - Najstaršia bašta rímskokatolíckej cirkvi v Európe, Malta privíta v utorok pápeža Jána Pavla II. Ide už o druhú návštevu najvyššieho pontifika v tejto ostrovnej stredomorskej krajine za ostatných 11 rokov.
Pápežova cesta 8. a 9. mája bude súčasťou púte, v ktorej ide po stopách apoštola Pavla, cesty, ktorá ho priviedla aj do Grécka a Sýrie.
Apoštol Pavol prišiel na Maltu v roku 60 nášho letopočtu, keď loď, ktorá ho viezla do Ríma na súd ako väzňa, stroskotala. Správa o stroskotaní lode sa spomína v Skutkoch apoštolov, čo radí Maltu medzi niekoľko krajín spomínaných v Biblii. Kresťanstvo sa stalo a zostáva dôležitým faktorom vo formovaní nepokojnej histórie ostrova.
Viera prežila 200-ročnú okupáciu Arabov do roku 1090. Tí zahnali náboženstvo doslova do podzemia, ako to dnes vidno z mnohých katakomb. V roku 1565 Malta, ktorej vládli Rytieri svätého Jána, vydržala trojmesačné obliehanie tureckej armády a uštedrila tak prvý veľký neúspech expanzii Osmanskej ríše na západ.
O dve storočia neskôr v roku 1798 po ťažkom boji vytlačil Rytierov svätého Jána z Malty Napoleon. Avšak Malťania sa vzbúrili o niekoľko mesiacov neskôr, keď francúzske vojská začali drancovať jeden z kostolov v starom meste Mdina. Nasledovalo dvojročné obliehanie francúzskeho kontingentu v múrmi obohnanom meste Valletta s pomocou admirála Nelsona, pričom aj kňazi sa stali veliteľmi na bojisku.
Potom nasledovali takmer dve storočia britskej vlády. Ale vodcovia koloniálnej vlády, opatrníckej v otázke vplyvu cirkvi na obyvateľstvo, sa uchádzali o priazeň ľudí. Počas druhej svetovej vojny Nemecko a Taliansko obliehalo na mori a zo vzduchu toto britské predsunuté územie. Keď sa obyvateľom minuli potraviny, vojenské úrady požiadali farmárov malého ostrovčeka Gozo, tri míle severne od Malty, aby im poskytli svoju úrodu. Súhlasili, ale až po intervencii biskupa ostrova Michaela Gonziho. Gonziho neskôr pasovali za rytiera a vymenovali ho čestným plukovníkom britskej armády. Taktiež sa stal arcibiskupom a zaistil privilégia katolíckej cirkvi v rozhovoroch s Londýnom predtým, ako v roku 1964 získala Malta nezávislosť.
Gonziho neústupnosť a vplyv cirkvi na miestnu politiku dosahovali také rozmery, že civilné sobáše neboli na Malte možné do roku 1975. Do dnešného dňa sa takmer všetky sobáše konajú v kostoloch a Malta zostáva jedinou krajinou Európy, v ktorej je rozvod nelegálny.
Napriek rastúcemu tlaku na legalizáciu rozvodov sa zdajú politické strany príliš zdráhavé, aby k tomu zaujali stanovisko. Oba hlavné politické subjekty jednoznačne odmietli akúkoľvek možnosť zavedenia interrupcií na ostrove. Tretina študentov stredných škôl navštevuje kresťanské školy a podľa výskumu z roku 1995 celkom 67 percent populácie z 380.000 obyvateľov ostrovného štátu sa zúčastňuje na nedeľnej omši. Aj nenáboženské prieskumy zistili, že cirkev je na Malte najviac rešpektovanou inštitúciou.
V roku 1990 počas vôbec prvej návštevy pápeža na tomto stredomorskom ostrove boli prejavy pápeža Jána Pavla II. zamerané na potrebu jednoty medzi Malťanmi, v tom čase hlboko politicky rozdelených vo všetkých záležitostiach. Politické napätie odvtedy kleslo, avšak búrkové mraky sa opäť kopia nad otázkou členstva krajiny v Európskej únii.
Nacionalistická vláda premiéra Eddieho Fenecha Adamiho je na polceste v rozhovoroch o členstve v únii, avšak opoziční labouristi sú jednoznačne proti pripojeniu Malty k EÚ. Cirkev sa neprikláňa ani k jednej strane. Biskup Nikol Cauchi z Goza v januári povedal, že "prevažná väčšina duchovenstva cíti, že táto otázka je pálčivou dilemou, keďže je tu možnosť, že budú označení ako politicky predpojatí, či už budú, alebo nebudú súhlasiť s členstvom v EÚ".
Počas svojej prvej návštevy Malty pápež iba jediný raz spomenul Európu a toho sa chytila proeurópska lobby. "Ako sa Európa pripravuje vstúpiť do nového obdobia svojej histórie, Malta čelí výzve, aby prispela do duchovnej jednoty starého kontinentu ponúknutím svojich pokladov kresťanskej viery a hodnôt," povedal vtedy pápež.
Počas nadchádzajúcej návštevy by sa mal pápež sústrediť na cnosti troch Malťanov a ich blahorečenie počas omše pod holým nebom 9. mája. Ide o troch duchovných: otca Georgea Preca, kňaza Ignatia Falzona a benediktínsku mníšku Mariu Pisaniovú. Maltská vláda dala občianskym zamestnancom deň voľna, aby mohli navštíviť slávnosť blahorečenia a poštový úrad plánuje vydať spomienkovú známku.
