Banská Bystrica 6. mája (TASR) - Na Slovensko sa už vrátili aj posledné sťahovavé vtáky, a tak v ranných i večerných hodinách zaznieva ich spev zo všetkých typov biotopov. Najskorším ranostajom v lesnom prostredí je tetrov hlucháň, ktorý začína tokať ešte za úplnej tmy okolo pol tretej hodiny rannej. Počas nocí s mesačným svitom hluchánie kohúty budú prednášať svoje zásnubné verše nepretržite od večera do rána. Krátko po štvrtej hodine precitne z polospánku v lesoch, ale aj v mestských parkoch červienka. Tá svojím "plačlivým" spevom zobudí žltochvosta lesného a drozdy plavé, čierne a trskotavé.
Ako pre TASR uviedol pracovník Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách Miroslav Saniga, ďalší operení speváci sa zobúdzajú v tesnom slede po sebe. Medzi poslednými sa do spoločného koncertu zapájajú tie vtáky, ktoré nocujú v dutinách stromov. Ich neskoršie vstávanie je spôsobené tým, že každý vtáčí druh je "naprogramovaný" na určitý prah svetelnosti, pri ktorom sa zobúdza a začína ihneď spievať. Pretože do dutín stromov sa svetlo dostane neskôr, sýkorky, ďatle, brhlíky či kôrovníky vstávajú medzi poslednými. Pri ľudských príbytkoch žijúce vrabce domové sú známe ako spachtoši, pretože sa zobúdzajú až za úplného svitania.
Vtáčí spev je najintenzívnejší ráno medzi pol piatou a šiestou hodinou a potom aj večer medzi 20. a 21. hodinou. Koncert vtáčieho spevokolu v májovej intenzite bude pokračovať približne do konca druhej dekády júna. Vtedy sa operence nápadne odmlčia. Súvisí to s útlmom činnosti pohlavných žliaz, čo spolu s výmenou peria vtáky veľmi vyčerpáva. Do spevu nie je vtákom aj preto, lebo majú starosti s výchovou mláďat. Už naši predkovia si všimli, že kým "Matej strúha vtáčikom píšťalky, Ján im ich zase berie."
*mb na
