Brusel 3. mája (TASR) - Európsky parlament dnes v Bruseli schválil nové pravidlá, ktoré sprístupnia verejnosti väčšinu z obrovského množstva dokumentov európskych inštitúcií.
Každá žiadosť o nahliadnutie však bude podliehať individuálnemu posúdeniu, či sa na ňu nevzťahuje pravidlo o odmietnutí prístupu. To možno aplikovať iba v prípade, ak inštitúcia dokáže, že prístup k dokumentu by narušil záujmy v oblasti verejnej bezpečnosti, obranných a vojenských záležitostí, medzinárodných vzťahov, menovej, hospodárskej alebo finančnej politiky únie alebo členského štátu, ako aj ľudské súkromie najmä čo sa týka ochrany osobných údajov.
Prístup k dokumentu možno odmietnuť aj s cieľom ochrany obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, súdnych procesov, kvôli možnému mareniu vyšetrovaní či kontrol. Ak by však bol v týchto prípadoch verejný záujem závažnejší ako predpoklad utajenia, možno dokumenty sprístupniť.
"Je to začiatok novej éry otvorenosti a transparentnosti v EÚ. Je to víťazstvo pre všetkých, ktorí sú za otvorené vládnutie," komentoval výsledok dnešného hlasovania spravodajca EP pre túto oblasť, britský poslanec Michael Cashman.
Schválenie nových pravidiel transparentnosti privítala aj Európska komisia. "Jasné pravidlá pre prístup občanov k dokumentom sú nevyhnutné pre dobré fungovanie európskych inštitúcií, ale tiež pre posilnenie ich demokratickej legitimity," uviedol komisár pre reformu Michel Barnier.
Pravidlá o transparentnosti predpokladajú maximálnu dĺžku utajenia dokumentu na 30 rokov. Žiadosti o sprístupnenie budú musieť byť vybavené do 15 dní a občania sa v prípade negatívnej odpovede budú môcť obrátiť na úrad európskeho ombudsmana alebo na Európsky súdny dvor. Kvôli lepšiemu prehľadu budú musieť inštitúcie vytvoriť register všetkých dokumentov.
Osobitné pravidlá sa vzťahujú na citlivé dokumenty s označením prísne tajné, tajné a dôverné, ktoré majú chrániť najužšie bezpečnostné záujmy alebo vojenské a obranné záležitosti EÚ a členských štátov. Tie možno sprístupniť len so súhlasom inštitúcie alebo štátu, ktorá ich vydala.
Prijatie nových pravidiel prístupu k dokumentom do mája 2001 predpokladala už Amsterdamská zmluva. Celý proces však skomplikovali vlani v lete jednostranné návrhy Rady EÚ i rôzne postoje členských štátov. Najmä Francúzsko, Nemecko a Španielsko sa opakovane vyslovovali proti väčšiemu prístupu ľudí k dokumentom.
Pravidlá musí ešte formálne schváliť Rada EÚ a do platnosti vstúpia šesť mesiacov po jej definitívnom súhlase.
(spravodajca TASR Robert Sermek) dem
