Astana/Moskva 3. mája (TASR) - S teóriou rozšírenia epidémie slintačky a krívačky v západnej Európe v dôsledku "bakteriologickej diverzie" prišli v týchto dňoch vedci z Kazachstanu. Podľa tamojších expertov tomu nasvedčuje priebeh rozšírenia epidémie z viacerých ohnísk.
V Kazachstane, bývalej sovietskej republike, od roku 1957 sídlil tajný ústav vývoja bakteriologických zbraní. "Vedecký poľnohospodársky ústav", ako sa inštitút dodnes nazýva, v minulosti vyvíjal nové druhy bakteriologických zbraní a skúmal účinky známych látok na domácich a chovných zvieratách a rastlinách.
V dobách studenej vojny bola na ochranu ústavu, obohnaného ostnatým drôtom, vyčlenená dokonca celá divízia sovietskej armády. Na území tohto špecializovaného bakteriologického zariadenia sa nachádzali aj farmy dobytka a oviec, na ktorých sa bojové bakteriologické zbrane testovali. Desiatky nebezpečných vírusov v ústave dodnes skladujú pri teplote mínus 45 stupňov Celzia a niektoré z nich sú údajne natoľko účinné, že rozšírenie nákazy na obrovskom území môže spôsobiť aj jedna-jediná ampulka.
V súvislosti s hypotézou rozšírenia slintačky a krívačky v dôsledku bakteriologickej diverzie ruská televízna stanica NTV konštatovala, že podľa samotných expertov z Kazachstanu dokázať túto cestu rozšírenia bude prakticky nemožné.
Sovietski vedci boli v roku 1963 presvedčení o tom, že za epidémiu tzv. afrického moru ošípaných na Kube je zodpovedný "ideologický protivník", ale nenašli spôsob, ako to dokázať. Proti tomuto moru neexistovala vakcína a podľa odhadov až polovicu stavu ošípaných museli na Kube spáliť.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) juh
