Keď fotografie dokážu zabiť

Celý svet poznal ich fotografie, ale málokto vedel niečo o osudoch autorov. Pred pätnástimi rokmi sa rozpadlo neoficiálne združenie fotografov, ktorí prepisovali dejiny vojnového spravodajstva.

Najtragickejšia chvíľa Bang - Bang Clubu. Zasiahnutý Greg Marinovich je na kolenách, v pozadí odnášajú smrteľne zraneného Kena Oosterbroeka.Najtragickejšia chvíľa Bang - Bang Clubu. Zasiahnutý Greg Marinovich je na kolenách, v pozadí odnášajú smrteľne zraneného Kena Oosterbroeka.(Zdroj: digitalfilmmaker.net)

Písal sa 18. apríl 1994. Skupinka novinárov sa krčila za chrbtami chaoticky strieľajúcich ozbrojencov v juhoafrickej Thokoze. Zdanlivo bezvýznamná prestrelka mala za okamih dramaticky ovplyvniť ich ďalšie osudy.

„Sledoval som stúpajúci strach v očiach vojakov, keď ma čosi ako obrovské kladivo udrelo strašnou silou do pŕs", opisoval situáciu fotograf Greg Marinovich z Associated Press. Ako ho priateľ James Nachtwey pohotovo odťahoval do bezpečia, jeho bolesťou skrivenú tvár zachytila momentka kolegu z Reuters

V tej istej chvíli smrteľne zasiahli ďalšieho fotografa - Kena Oosterbroeka, ktorý o kúsok ďalej bezvládne padol na zem. Iróniou osudu guľky omylom vypálili vojaci Mierových síl. Stalo sa tak len niekoľko dní pred túžobne očakávanými voľbami, ktoré mali ukončiť chaos a občiansku vojnu v krajine. Končila však aj éra zoskupenia fotografov, známeho ako „Bang - Bang Club".

MarinovNachtwey.jpg

Zranenému Marinovichovi pomáha James Nachtwey v typickej bielej košeli. V pozadí Joao Silva fotí Garyho Bernarda a dôstojníka Mierových síl, ako odnášajú smrteľne zraneného Kena Oosterbroeka. FOTO - JUDA NGWENYA.

Najprv fotil, potom zachraňoval

Ďalší z fotografov - Joao Silva - ihneď pribehol na miesto nešťastia. Jeho prirodzená reakcia čiastočne vysvetľuje, prečo fotografie „Bang - Bang Clubu" povyhrávali bezpočet medzinárodných cien. Automaticky nafotil zábery Oosterbroekovej tváre. Pomyslel si, že Ken ich neskôr rád uvidí a okomentuje. Dokonca sa hneval na jeho dlhé padajúce vlasy, pretože by mu mohli zničiť cenný záber.

Až potom odložil fotoaparát, aby pomohol evakuovať zranených kolegov. Greg Marinovich síce prežil, ale Oosterbroeka sa už nepodarilo oživiť. Ako posledný zo skupinky sa šokujúcu správu dozvedel fotograf Kevin Carter. V tej chvíli sa začal naozaj báť. V snahe zistiť stav zranených kamarátov, pribehol do nemocnice s nepriestrelnou vestou pretiahnutou cez hlavu.

KenOostShot.jpg

Ken Oesterbroek umiera na mieste. FOTO - JOAO SILVA

Detinský názov skrýval nebezpečný svet dospelých

„Bang - Bang Club" predstavoval unikátne zoskupenie profesionálnych fotografov z rozličných médií. Neoficiálny názov spontánne, až detinsky parodoval zvuk paľby, ktorá často ohrozovala členov klubu počas dokumentovania rúcajúceho sa systému apartheidu v Juhoafrickej republike.

Oosterbroek, Marinovich, Carter a Silva vytvorili pevnú štvoricu dokumentaristov, ku ktorej sa občas radi pridali aj také osamelé hviezdy ako James Nachtwey. Okrem intuície byť v správnej chvíli na správnom mieste ich spájal najmä citlivý, intelektuálny prístup k ich práci, ktorý preklenul prirodzenú rivalitu.

Pred spomienkami neutiekol

Kevin Carter zmeškal osudnú akciu len vďaka náhode. Práve dával interview kvôli fotografii, vďaka ktorej nedávno získal Pulitzerovu cenu. Zachytil na nej vyhladované a bezvládne africké dieťa so supom, ktorý akoby netrpezlivo čakal na jeho smrť. Aj táto snímka sa mu o niekoľko mesiacov stala osudnou.

Desivá fotografia šokovala svet. Do redakcie amerického denníka New York Times, ktorý ju zverejnil, putovali stovky listov od rozhorčených čitateľov. Mnohí obviňovali Cartera z hyenizmu bez toho, aby poznali okolnosti vzniku fotografie a čo nasledovalo po jej vyhotovení.

wanting_a_meal.jpg

"Chcú jesť". Fotografia, ktorá Carterovi vyhrala Pulitzera, ale v očiach verejnosti z neho spravila bezcitnú beštiu. V skutočnosti bol sup neskôr odohnaný a dieťa prežilo. Na ako dlho, nie je známe.

Aj keď bol Carter častým svedkom brutálnych situácií, vrátane upaľovania a lynčovania živých ľudí, tieto výjavy sa ho vždy hlboko dotýkali. O zmysle a charaktere svojej práce neustále premýšľal, pričom neoprávnenou kritikou veľmi trpel. Veril v silu verejnej mienky, hoci tá sa často obrátila práve proti nemu. „Desili ma zverstvá naokolo a desila ma aj moja práca. Ale potom ľudia začali o tých fotografiách hovoriť.... a ja som si pomyslel že byť svedkom hrozných udalostí nie je až taká zlé a nezmyselné."

Smrť Kena Oosterbroeka iba umocnila prehlbujúcu sa Carterovu depresiu. 27. júla 1994 zaparkoval na odľahlom mieste a zabil sa pomocou výfukových plynov. V liste na rozlúčku mimo iného napísal: "Som prenasledovaný živými spomienkami na zabíjanie, telá, hnev a bolesť... hladujúce a zranené deti, šialencami s prstami na spúšti - často policajtmi, zabijakmi a popravcami... Odchádzam aby som sa pripojil ku Kenovi, ak budem mať to šťastie."

Nechajte obrázky nech prehovoria

Hoci Silva a Marinovich pokračovali naďalej vo svojej práci, okyptený „Bang - Bang Club" už nikdy nefungoval s takou intenzitou a postupne zanikol. Ale tvorba jeho členov navždy ovplyvnila podobu a vývoj dokumentárnej fotografie na konci dvadsiateho storočia. Nekonvenčná štvorica bola známa svojou angažovanosťou, a neváhala otvorene vyjadrovať sympatie s „tou správnou stranou", ktorá zodpovedala ich predstavám o spravodlivejšom svete.

To im však nebránilo podávať profesionálne výkony pri tvorbe objektívneho spravodajstva. A nielen to, smrť Oosterbroeka s Carterom otvorila diskusiu o bezpečnosti a duševnom zdraví pracovníkov médií, dlhodobo pôsobiacich v náročných podmienkach.

Krátky dokument o Bang - Bang Clube si môžete pozrieť TU.

Fotografie „Bang - Bang Clubu" boli často publikované, ale dlho len zopár ľudí vedelo niečo o osude a živote jeho autorov. Tento stav napravili preživší členovia vydaním knihy v roku 2000. To napokon prebudilo aj záujem Hollywoodu, ktorý plánuje natočiť príbeh v roku 2010. Aby sa zachovala autenticita, filmovali na miestach bojov pod dohľadom Marinovicha a Silvu.

Štvorica, ktorá celý život strávila dokumentovaním udalostí sa teraz sama stane stredobodom záujmu médií. „Nechajte obrázky nech prehovoria", bývalo obľúbené heslo Kena Oosterabroeka. Je na jeho žijúcich kamarátoch, aby sa fotografie prihovorili cez film tým správnym spôsobom.

joaosilva.jpg

"Niet mieru", strohé konštatovanie - strohá realita. JAR, 1994. FOTO - JOAO SILVA

ManBurningMarinovich.jpg

Poprava upálením bola počas nepokojov v JAR úplne bežná. Pulitzer pre Grega Marinovicha. FOTO - GREG MARINOVICH

Bang - Bang Club

Názov klubu vznikol na základe novinového článku, ktorý vojnových fotografov pomenoval v origináli ako "Bang - Bang Paparazzi". Výraz „bang - bang" však už skôr používali obyvatelia chudobných oblastí Južnej Afriky, v snahe nasmerovať novinárov k horúcim miestam. Hoci skupina nikdy nefungovala v oficiálnej rovine a mala niekoľko dočasných spolupracovníkov, časom sa vykryštalizovala okolo štyroch výrazných osobností.

osterbroe.jpgKen Oosterbroek (1962 - 1994). Úspech dosiahol najmä ako vedúci fotooddelenia najväčšieho juhoafrického deníku „The Star". Doma tri krát nominovaný na fotografa roka, vyhral aj niekoľko cien v rámci World Press Photo. Zabitý v Thokoze pár dní pred voľbami, ktoré ukončili násilie v Juhoafrickej republike.

pcarter.jpgKevin Carter (1960 - 1994). Začínal ako športový fotograf, neskôr začal dokumentovať udalosti okolo juhoafrického apartheidu. V roku 1993 služobne odcestoval do Sudánu, kde spravil svoju najznámejšiu fotku dieťaťa so supom, ktorá mu vyhrala Pulitzerovu cenu. Krátko po smrti Oosterbroeka spáchal samovraždu.

pmarinovich.jpgGreg Sebastian Marinovich (1962). Kariére vojnového fotografa sa začal venovať pokrývaním udalostí v Izraeli a Palestíne pre Associated Press. Držiteľ Pulitzerovej ceny. Veľký ohlas získali jeho fotografie z lynčovania údajného špióna počas nepokojov v Juhoafrickej republike.

pJoao.jpgJoao Silva. Mimoriadne skúsený fotograf New York Times. Mapoval konflikty v Afrike, na Blízkom východe, Balkáne, bývalom ZSSR a inde. Držiteľ hlavnej ceny World Press Photo.

pnachtwey.jpgJames Nachtwey (1948) hoci v skupine nepôsobil, často s ňou spolupracoval. Momentálne asi najvplyvnejší vojnový fotograf. Dodnes dokumentuje konflikty na celom svete. Ako jediný vyhral päť krát Zlatú medailu Roberta Capu, udeľovanú profesionálnou komunitou fotografov. Jeho práce sme mali na Slovensku šancu vidieť v roku 2006 počas Mesiaca fotografie. Je známy svojou osobitou, introventnou povahou a umeleckým prístupom k fotografii. Dokonalým účesom a vyžehlenou bielou košeľou často púta pozornosť na rôznych bojiskách.

mm, wikipedia.org
Marinovich: Náš príbeh sa stále opakuje

Greg Marinovich sa dnes zaoberá hlavne publikačnou činnosťou. Hoci s vojnovým spravodajstvom skončil v roku 1996, stále veľmi aktívne sleduje prácu médií v rizikových oblastiach. Žije a pracuje v juhoafrickom Johannesburgu. Sme.sk odpovedal na niekoľko otázok.

Ako zmenil Bang - Bang Club váš život a profesionálnu kariéru? Pomáha vám táto skúsenosť dodnes?

Veľmi ma to ovplyvnilo. Písanie knihy bolo ako autoterapia. Dnes už mám v mnohých veciach jasno - napríklad vo vyhýbaní sa nebezpečným miestam. V skutočnosti žiadny klub formálne neexistoval, len niekoľko dobrých fotografov, ktorí sa snažili dokumentovať násilie v Juhoafrickej republike a boj za demokraciu.

Z vojnových zón máte mnoho skúseností, ale doba sa mení rýchlo. Dnes pracujú médiá inak, technológie pokročili a nastupuje ďalšia generácia novinárov. Myslíte si, že by sa príbeh Bang - Bang Clubu mohol ešte niekde zopakovať?

Stále sa opakuje. Po celom svete. Pracujete na nebezpečných miestach s ľuďmi, ktorým veríte a máte ich radi. Nezdá sa to, ale na tej dôvere môže stáť vaša profesionálna reputácia. A závisieť aj váš život.

Akí sú teda dnešní vojnoví fotografovia? Putujú ocenenia World Press Photo alebo Pulitzer do správnych rúk?

O ceny sa nezaujímam - často mi pripadajú morbídne. A k fotografom: tí dnešní fotia oveľa lepšie. Aj z estetickej stránky. Pracujú oveľa profesionálnejšie ako v časoch, keď som ja začínal.

Hollywood pripravuje o Bang - Bang Clube film. Dozerali ste na nakrúcanie. Úprimne, neobávali ste sa scenáristických zásahov a filmárskeho prispôsobovania reality? Myslíte si, že to bude hodnotné dielo?

Kanadsko-juhoafrická produkcia práve dokončila nakrúcanie pasáží na autentických miestach v JAR. Hoci výsledok bude dosť odlišný od skutočnosti, celok vyzerá veľmi dobre. Dokonca oveľa lepšie, než som dúfal. Mňa hrá Ryan Phillippe (smiech). A Taylor Kitsch Kevina...

Michal Mironov

oost1.jpg

Južná Afrika, 1994. FOTO - KEN OOSTERBROEK

nachtwey7.jpg

Dieťa sa hrá na vraku obrneného vozidla. Nachtweyove fotografie dýchajú často atmosférou surrealistických obrazov. FOTO - JAMES NACHTWEY

Citáty s použitím knihy Marinovicha a Silvu Bang Bang Club. Fotografie s láskavým súhlasom Grega Marinovicha.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  4. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 19 127
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 12 486
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 9 386
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 263
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 5 990
  6. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 933
  7. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 610
  8. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 184
  9. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 038
  10. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 892

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kedy tu mávate leto? Vlani bolo v stredu

Reportáž z najchladnejšieho miesta na Slovensku.

Píše Emil Višňovský

Dankova kauza ukázala, že naši politici si nevážia vzdelanie

Stačí im ničím nekrytý papier.

Neprehliadnite tiež

Muži môžu cez mobil sledovať ženy, Saudská Arábia aplikáciu obhajuje

Podľa saudskoarabského práva si môžu ženy obnoviť pas len so súhlasom manžela alebo blízkeho príbuzného.

Ilustračné foto

Senátor Sanders nahral video k svojej prezidentskej kampani

Stále nie je jasné, kedy a či video bude zverejnené.

Bernie Sanders.

Nauertová stiahla kandidatúru na post veľvyslankyne USA pri OSN

Od roku 2017 je hovorkyňou ministerstva zahraničných vecí.

Heather Nauertová.

Bývalému šéfovi Trumpovej kampane hrozí až 24 rokov za mrežami

Viac ako desaťročie sa správal ako keby bol nad zákonom.

Bývalý šéf Trumpovho volebného štábu Paul Manafort.

Biden sa ešte nerozhodol, či bude kandidovať za prezidenta

Rozhodnutie hodlá zverejniť v "najbližšom čase".

Bývalý americký demokratický viceprezident Joe Biden.