Bieloruský líder už nie je personou non grata. Šéf českej diplomacie ho pozval do Prahy a čoskoro ho prijme pápež Benedikt XVI.
MINSK, BRATISLAVA. Bielorusko už nie je čiernou dierou v Európe. Jeho kontroverzný prezident Alexander Lukašenko, ktorý doviedol krajinu do izolácie, sa vracia na medzinárodnú scénu. Včera dostal pozvánku na pražský summit Európskej únie a jej východoeurópskych partnerov. Agentúra Reuters tiež oznámila, že Lukašenka koncom mesiaca prijme vo Vatikáne pápež Benedikt XVI.
Neželaná osoba Lukašenko (54) Bieloruský prezident sa dostal k moci po voľbách v roku 1994. Odvtedy to boli posledné slobodné voľby v krajine. Vďaka zmanipulovanému referendu môže kandidovať na prezidenta neobmedzene.
Bieloruský líder bol dlho považovaný za „posledného európskeho diktátora“. Ak nerátame jeho prejavy na zasadaniach OSN v New Yorku, tak naposledy navštívil západnú krajinu v roku 1995, keď bol vo Francúzsku.
Európska únia aj Spojené štáty ho spolu s ďalšími bieloruskými predstaviteľmi zaradili na zoznam neželaných osôb. Dôvodom bolo porušovanie ľudských práv v krajine.
Potom čo bieloruský režim urobil viacero ústupkov, napríklad prepustil politických väzňov, sa začali vzájomné vzťahy otepľovať. Brusel vlani podmienečne zrušil sankcie voči Bielorusku a najnovšia pozvánka do Prahy je ďalším symbolickým gestom.
Lukašenko ju dostal priamo od českého ministra zahraničia Karla Schwarzenberga, ktorý zavítal do Bieloruska.
Klaus: Ruku mu nepodám „Pozvánka je dôležitá aj preto, že v Prahe sa bude hovoriť o podmienkach zapojenia do Východného partnerstva, a tie sú aj ľudsko-právneho charakteru,“ hovorí Jana Kobzová z Nadácie Pontis. Privítala, že Schwarzenberg sa ešte pred Lukašenkom stretol s predstaviteľmi demokratickej opozície. „Keď Španieli dohadovali politický dialóg únie s Raúlom Castrom, na takýto krok nenašli odvahu,“ dodala.
Českého prezidenta Václava Klausa pozvánka zarazila. „Prekvapuje ma dvojaká morálka, ktorá je používaná a hovorím, že pánovi Lukašenkovi ruku nepodám a na Pražskom hrade ho prijímať nebudem,“ povedal podľa ČTK Klaus.
Lišiacka pozvánka Rozčuľoval sa pravdepodobne zbytočne. Neočakáva sa, že Lukašenko do Česka zavíta. Aj samotná pozvánka má opatrný charakter. Pozývanou osobou nie je priamo Lukašenko, ale krajina Bielorusko. V diplomatickom prostredí sa už dlhšie hovorilo o vzájomnej dohode medzi Minskom a úniou, že na summit namiesto prezidenta príde iba minister zahraničia.
Únia si chce pripútať Bielorusko bližšie k sebe, ukazovať s Lukašenkom sa jej však veľmi nechce. V krajine stále nefunguje slobodná občianska spoločnosť, demonštranti sú na protestoch zatýkaní a médiá má pevne v rukách prezident, ktorý sa drží pri moci vďaka zmanipulovaným voľbám.
Navonok síce únia autoritárskeho politika pozvala, na druhej strane mu dala najavo, aby zostal doma. „Je to typické rozhodnutie Európskej únie, aby ostala aj kapusta aj koza celá,“ myslí si analytik Balázs Jarábik.
Partnerstvo made in Praha Projekt Východného partnerstvo, ktoré v únii presadilo české predsedníctvo, ráta s prehĺbením vzťahov so šiestimi exsovietskymi republikami Bieloruskom, Ukrajinou, Moldavskom, Gruzínskom, Azerbajdžanom a Arménskom. Za reformy im ponúka investície vo výške 600 miliónov eur.
Okrem demokratizácie Bieloruska ide únii aj o jeho odpútanie od Moskvy. To sa prejavilo aj na tom, že Bielorusko napriek naliehaniu Ruska neuznalo nezávislosť gruzínskych separatistických republík Južné Osetsko a Abcházsko. Podľa ruského serveru Polit.ru sa však nakoniec k tomu kroku odhodlá a vyčkáva len vďaka Východnému partnerstvu.
Sankcie nie sú riešením
Šéf slovenskej diplomacie MIROSLAV LAJČÁK pozvánku Lukašenka na európsky summit privítal.
Nie je rozhodnutie pozvať Lukašenka na summit únie predčasné?
„Pozvanie prezidenta Lukašenka na pražský summit je súčasťou stratégie únie. Vychádza z toho, že dialóg s Bieloruskom prinesie viac pozitívnych výsledkov ako sankcie. Vidíme to aj ako šancu na zlepšenie v oblasti ľudských práv v Bielorusku.“
Je situácia ľudských práv v Bielorusku v poriadku?
„Je neuspokojivá. Dodávam ale, že je potrebné hodnotiť aj posledný vývoj v krajine aj vo vzájomných vzťahov únie a Bieloruska.“
Nemal by niesť Lukašenko zodpovednosť za to, čo sa tam dialo v minulosti, od miznutia politických lídrov, väzňov svedomia až po zmanipulované voľby?
„Každý politický líder zodpovedá pred svojím národom. Slovensko podporuje snahu únie a medzinárodných organizácií, aby sa v Bielorusko vytvorili inštitucionálne podmienky na demokratickú kontrolu moci.“
Mirek Tóda
