Vo Washingtone sa zmenil prezident. Čo to spraví s Chávezovým režimom?
„Počas americkej predvolebnej kampane raz Chávez povedal, že ak by bol Američan, volil by (republikána) Johna McCaina. Ak by bol vyhral McCain, Chávezovi by to vyhovovalo. Mal by jasného nepriateľa. Ale černoch a ľavičiar, ktorý žiada dialóg? Povedať vo Venezuele, že tento človek je satan (ako to povedal o Georgeovi Bushovi – pozn. red.) nie je také jednoduché. Chávez predtým hovoril, že Obamu uznáva. Teraz už tvrdí, že je taký istý imperialista ako Bush, len černoch. Prostredníka medzi Obamom a Chávezom chce robiť brazílsky prezident Lula da Silva.“
Čo bude, keď sa stretnú na summite?
„Uvidíme. Hneď, ako Obama vyhral voľby, Chávez zaplatil jednému americkému senátorovi veľa peňazí, aby mu vybavil oficiálne prijatie. Obama mu odkázal, že nemá čas. Chávezova reakcia bola, ako keď dieťaťu vezmete hračku. Zúril.“
Môžu Cháveza doma poraziť nízke ceny ropy?
„Ak je váš vývoz postavený na jednom produkte a cena toho produktu padne, musíte to pocítiť. Podiel ropy na venezuelskom vývoze je 94 percent. Minuloročný rozpočet bol postavený na cene ropy tridsať dolárov za barel. Priemer bol okolo 90 dolárov. Takže vláda získala z príjmov trikrát viac, ako čakala. Napriek tomu sa náš domáci ani zahraničný dlh nezmenšil. Na konci roka žili stále ľudia v chudobe, naša inflácia bola tretia najvyššia na svete. Tohtoročný rozpočet je postavený na cene 60 dolárov za barel. Predávame ho však za 40 dolárov. Takže, aká je perspektíva? A ľudia začínajú požadovať svoj kus z koláča.“
Toto bude rok splácania účtov?
„Chávez vie dobre ujsť od zodpovednosti a zvaliť problémy na kapitalizmus, opozíciu, svetovú krízu. Neviem, či mu budú ľudia veriť. Chávez mal vždy k dispozícii veľa peňazí. Uvidíme, ako si bude počínať, keď ich bude menej.“
Chávez sľúbil vo Venezuele vybudovať socializmus. Podarilo sa?
„Ľudia si Cháveza spojujú s rozdávaním peňazí. Chávez však nevyriešiel jediný z chronických problémov obyvateľov. Ich zdravotný stav aj školský systém sa zhoršuje, počet vrážd a trestných činov je stále veľmi vysoký. Ale dal ľuďom peniaze."
Čo to znamená?
„Vytvára misie na riešenie sociálnych problémov, aby priamo pomáhali ľuďom. Napríklad, všetkým, ktorí chcú pokračovať v štúdiu, ale z akéhokoľvek dôvodu ho museli prerušiť, to pomôže. Môžu pokračovať v štúdiu a navyše dostanú aj štipendium. Nie je to však podpora vzdelávania, pretože vzdelávací systém zostane rovnaký."
Takže nerieši príčiny problémov, len ich symptómy?
„Presne tak. To je „chávismo". Je to populizmus, lebo vyriešiť príčiny zaberie čas. Ak chcem vyriešiť problém, musím sa zamerať na jeho príčiny. Viem, že nebudem populárny, lebo pracujem opatrne, a výsledky si vychutná politik, ktorý príde tri, päť, desať rokov po mne. On bude populárny. Iným príkladom je zdravotná strarostlivosť. Tá základná je veľmi zlá. Keď pôjdete do Venezuely, modlite sa, aby ste neochoreli. Nemocnice v Caracase nie sú z tretieho sveta, ale piateho."
Hovoríme tu exportérovi ropy.
„Áno. Chávez vytvoril systém „Hlboko do predmestí". Kuba pomáha s lekármi. Postavili sa malé domčeky, každý s jedným kubánskym lekárom. Tak, aby k nim ľudia mali blízko. Problém je, že postavenie domčekov a kubánsky program stáli veľa peňazí. Ak sa v noci cítim zle, nemusím ísť do vzdialenej nemocnice, stačí ísť za kubánskym lekárom. Ale to je len prvá pomoc. Potom musím ísť inam."
Do nemocnice.
„Nie je tam nič, lekári ani lieky. Opäť, nápad to nie je zlý. Ale pointa je, že ak nespravíte nič so starým systémom zdravotnej starostlivosti, nič neriešite. Dôsledkom tohto ničnerobenia je, že polovica domčekov je prázdna. Kubánski lekári, ktorých poslali do Venezuely, utiekli do Kolumbie, Panamy, Spojených štátov."
Niekto múdry raz povedal, že populizmus dáva správne otázky, ale nesprávne odpovede.
„Súhlasím. Jednou z charakteristík fašistického vodcu je, že moc čerpá z chudoby. Tvári sa ako ten, čo rozumie chudobným. Presvdečí ich, že chudobu spôsobil vonkajší nepriateľ, proti ktorému bojuje. Ľudia vo Venezuele stále veria Západu, ale zároveň si myslia, že za ich problémami musí stáť niekto vonku, na koho ukázal Chávez."
Spojené štáty?
„Neskôr. Na začiatku to boli politické strany, ktoré vládli pred ním. Potom to bola ústava. Keď zmenil ústavu, musel bojovať proti všetkým zákonom. V rokoch 2002 - 2003 objavil Spojené štáty. A začal hovoriť o americkom imperializme a jeho spojencoch. Vonkajší spojenci sú Izrael a Kolumbia. Vnútorných spojencov, teda tých, čo myslia inak, platí CIA. Môžete sa na tom smiať, ale pozrite sa na európske krajiny v minulosti alebo Ahmadinežádov Irán. Takáto rétorika rozdeľuje ľudí na vlastencov a zradcov, ľuďom zdôvodňuje ich chudobu."
Ako to, že v roku 2007 Chávezovi referendum o neobmedzenom počte prezidentských mandátov pre jedného človeka neprešlo a vo februári 2009 áno?
„Referendum v decembri 2007 bolo o 69 článkoch a len jeden bol o dĺžke prezidentského mandátu. Ostatné boli o súkromnom vlastníctve, posilnení štátu. Chávez hovoril, že treba hlasovať za, lebo je to dôležité pre projekt socializmu 21. storočia. Opozícia hovorila: Ak budete hlasovať za, pôjdete proti sebe. A vyhrala. Aj napriek podozreniam z vládnych podvodov vo voľbách. O rok neskôr Chávez z referenda stiahol 68 článkov, ktoré boli kľúčové pre jeho socializmus, a nechal iba jeden o dĺžke prezidentského mandátu. A začal sa ľuďom vyhrážať: Venezuela je na pokraji občianskej vojny a len on jej dokáže zabrániť."
Ale neprekvapuje vás, že po ďalšom roku s Chávezom neboli ľudia múdrejší?
„Prvýkrát ľudia hlasovali proti Chávezovi, aby sa zachránili. Druhýkrát ľudia hlasovali s Chávezom, aby sa zachránili."
Ľudia na Chávezových mítingoch vraj plačú od šťastia. Ako to robí?
„Chávez je viac ako len politický líder. Je nejaký typ Ajatolláha. Hovorí naozaj veľa o Bohu, cituje z Biblie, hlavný veliteľ revolúcie nie je on, ale Ježiš Kristus, vždy nosí krucifix, prvým komunistom podľa neho bol Ježiš. Je charizmatický, počúvať ho vás tak skoro neunaví."
Aj keď hovorí v televízii šesť hodín?
„Aj viac, sedem, osem. Za tú dobu povie veľa vecí."
To je v Európe úplne nepredstaviteľné.
„Spieva, tancuje, recituje. Chávez trpí chorobným narcizmom. Strávi hodiny hovorením o iných témach mimo politiky. Chávez sa pokúša vytvoriť nového človeka s novými postojmi, srdcom, mozgom, iného od kapitalistického človeka. Nového človeka, ktorý sa o všetko podelí. Preto toľko rozpráva. Ľudia sú fanatickí, lebo ho nepovažujú za politického lídra, ale za otca."
Chávez si buduje imidž človeka z ľudu. Z akej rodiny pochádza?
„V svojej knihe priznal, že jeho otec vlastnil jedno z dvoch alebo troch áut v jeho rodnom meste Sabaneta. Aj keď založil najväčšiu školu v meste, mať dosť prostriedkov na to, aby poslal deti študovať von. Niektorí ľudia si uvedomujú, že Chávez žije ako kráľ. Veľmi draho sa stravuje, nosí exkluzívne oblečenie, žije v paláci obklopený bodyguardmi. Má jedno z najdrahších lietadiel pre prezidentov na svete."
Na jednej strane bol Chávez demokraticky zvolený, na druhej používa autoritárske praktiky. Má bližšie k demokratovi alebo fašistovi?
„Chávez sa dostal vďaka demokracii, ale, súdiac podľa jeho postojov, on sám určite demokratom nie je. Vždy hovorí o suverenite ľudu. Ale čo sa stane ľuďmi, ktorí chcú byť suverénni a rozhodnú sa voliť proti nemu? V novembri bol za starostu Caracasu zvolený Antonio Ledezma. Pred tým bol Caracas v rukách Chávezovho stúpenca. Ledezma vyhral voľby s veľkým náskokom. Demokratický líder by to rešpektoval. Chávez ale namiesto toho zobral starostovi Caracasu mnoho právomocí. V jednom z najnebezpečnejších miest v Latinskej Amerike teraz nie je mestská polícia. Zobral mu školstvo, zdravotníctvo. Ledezma protestoval a snažil sa spoluprácou vytvoriť náhradu - policajných dobrovoľníkov. Potom Chávez vyhlásil, že zruší post starostu Caracasu. Vytvorí novú pozíciu ako náhradu a do tej posadí človeka, ktorý prehraľ voľby."
Čo by ste odkázali Slovensku, ktoré tiež okúsilo oboje - demokraciu aj populizmus?
„Niektorí ľudia spadnú do pasce, pretože čakajú na satana špinavého od sadze a s bičom, nemusia si však všimnúť skutočných satanov, ktorí tak nevyzerajú. Ak svet rozdelíte na demokracie a diktatúry, ľavicu a pravicu, hrozí, že sa stanete obeťou politického modelu, ktorý nie je demokraciou ani diktatúrou, ale oboma. A ten je ten najnebezpečnejší."
