PORT OF SPAIN, BRATISLAVA. Nie je nutná rozsiahla analýza o doterajších americko-amerických vzťahoch. Krajiny Latinskej Ameriky ju urobili samy, keď vybrali termín summitu Organizácie amerických štátov (OAS).
S novým americkým prezidentom Barackom Obamom sa stretli presne na 48. výročie americkej invázie v kubánskej Zátoke svíň. Neúspešný pokus Washingtonu zvrhnúť Fidela Castra je pre túto časť Ameriky symbolom arogantnej politiky dominantného suseda.
Rozhovor s venezuelským politológom: Hugo Chávez trpí chorobným narcizmom - KLIKNITE
Po novom
Víkendový summit v hlavnom meste karibského štátu Trinidad a Tobago má nedôveru medzi oboma časťami kontinentu zmierniť. A opäť to preverí Kuba, hoci Raúl Castro na summite nebude.
Karibský ostrov vylúčili z organizácie v roku 1962. Polstoročie napätých vzťahov medzi Havanou a Washingtonom určuje pomery s celou Latinskou Amerikou.
„Bude to nový začiatok a nový spôsob, ako robiť veci. Robiť politiku spoločne a nie robiť politiku pre Latinskú Ameriku,“ povedal podľa agentúry AP José Miguel Insulza, generálny tajomník organizácie.
Rovnako ako počas európskeho turné plánuje aj teraz Barack Obama napraviť škody po svojom predchodcovi Georgovi Bushovi. „Chceme korigovať dojem, že Spojené štáty v posledných rokoch nevenovali Latinskej Amerike pozornosť,“ povedal pre americké médiá Obamov špeciálny poradca pre summit Jeffrey Davidow.
Bush ľavicových latinskoamerických lídrov ignoroval, v prípade Kuby dokonca rázne pritvrdil. Z posledného summitu v argentínskom Mar del Plata v roku 2005 ho vyhnali masové protiamerické demonštrácie. Summit predčasne opustil.
Obama chce využiť popularitu, ktorá ho predchádza a zmeniť to. A hoci mal na summite hovoriť hlavne o pomoci v čase hospodárskej krízy, jednou z hlavných tém bude Kuba.
Pár dní pred summitom oznámil zrušenie niekoľkých kľúčových obmedzení, keď po desaťročiach dovolil exilovým Kubáncom neobmedzene cestovať a posielať peniaze na Kubu. Mal to byť signál, že plní svoj predvolebný sľub a mení prístup ku Kube, ako to chceli latinskoamerické krajiny.
Chávez sa vyhráža
Havane a jej spojencom, hlavne regionálnej veľmoci Brazílii, či producentovi ropy Venezuele to nestačí. Jej prezident a vyhlásený advokát bratov Castrovcov Hugo Chávez už pohrozil, že nepodpíše dlho pripravovanú záverečnú deklaráciu.
Chce, aby Spojené štáty dovolili prijať Kubu späť. Rovnaký názor bude mať väčšina z 33 prítomných štátov. Žiadajú, aby Washington zrušil obchodné embargo, ktoré 47 rokov izoluje Kubu a sľubujú, že za to prestanú izolovať Spojené štáty v regióne.
„Už nie je studená vojna,“ povedal podľa Reuters Obamovi do telefónu brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva.
Obama odmieta ustúpiť, kým bude Havana porušovať ľudské práva a odolávať demokratizácii spoločnosti. Aj preto zrejme včera prekvapil kubánsky prezident Raúl Castro svet vyhlásením, že jeho krajina je pripravená hovoriť o „všetkom“, aj o ľudských právach, slobode tlače a politických väzňoch.
Barack Obama je pre obyčajných ľudí v Latinskej Amerike superstar. Prvý černošský prezident zmiernil protiamerické nálady ešte skôr, než sa jeho prvé latinskoamerické turné od nástupu do funkcie začalo.
Či presvedčí aj politických lídrov, bude jasné po skončení summitu.
