BUKUREŠŤ, BRATISLAVA. Niektorí si myslia, že ide iba o politickú hru. V každom prípade Brusel už varoval Rumunov, že ich plán prijať medzi seba milión Moldavcov, sa mu nepozdáva.
Ako napísal portál Euobserver, predstavitelia Európskej únie sú znepokojení snahou rumunskej vlády urýchliť proces prijatia Moldavcov za občanov Rumunska, a teda aj Európskej únie. Osobne sa už sťažoval rumunskému kolegovi aj český minister pre európske vzťahy Alexander Vondra.
Otázka zjednotenia
Plán, ktorý ešte musí potvrdiť parlament, by mal pomôcť takmer miliónu moldavských čakateľov rýchlejšie získať rumunský pas. Bukurešť rozdáva občianstvo na základe národnosti. A Rumuni považujú Moldavcov za svojich blízkych príbuzných, ktorých stratili, keď počas druhej svetovej vojny Moldavsko obsadil Sovietsky zväz.
Viacerí analytici však krok Rumunov označujú len za politickú hru prezidenta Trajana Basescua krátko pred voľbami. „Neverím tomu. Rumunskí politici už viackrát sľubovali urýchlenie procesu. A predsa sa doteraz rozdalo iba stotisíc občianstiev,“ povedal SME riaditeľ moldavskej Asociácie pre spoluúčasť na demokracii Igor Botan.
Ak by v skutočnosti Rumuni prijali do európskej rodiny milión Moldavcov, znamenalo by to anexiu štvrtiny obyvateľov tejto ex-sovietskej krajiny.
Dvadsať rokov po páde komunizmu sa stále spomína možnosť znovuzjednotenia Rumunska s jazykovo a kultúrne takmer identickým Moldavskom. Bolo to vidieť aj počas nedávnych povolebných násilností, keď množstvo demonštrantov mávalo rumunskými zástavami. Moldavské úrady včera oznámili, že po prepočítaní lístkov sa na víťazstve komunistov nič nezmenilo.
Vzor Nemecko?
Po aliancii s Rumunskom volá podľa nemeckého Spieglu aj najsilnejšia moldavská opozičná strana či starosta Kišiňova. Často sa medzi podporovateľmi „Veľkého Rumunska“ spomína ako príklad spojenie východného a západného Nemecka po páde komunizmu.
„Zjednotenie je mýtus,“ odmieta moldavský analytik Botan. „Nie je to možné, aspoň nie v najbližšom čase,“ dodal. Porovnanie s nemeckým príkladom, ktorým operujú zástancovia, tiež odmieta.
„V prípade Nemecka nikto vo vnútri krajiny ani vonku proti tomuto kroku nebol,“ povedal.
V Moldavsku je to však inak. Prorumunské strany nikdy nedosiahli viac ako 20 percent vo voľbách. Väčšina obyvateľov je za samostatnosť. Moldavci žiadajú o občianstvo z praktických dôvodov, ako je možnosť voľne cestovať či pracovať v únii. Aj politológ Botan chce rumunský pas, aby nemusel pred každou cestou na seminár v krajine EÚ žiadať o víza.
Proruské menšiny
V Moldavsku tiež žije asi 25 percent po rusky a ukrajinsky hovoriacich obyvateľov, ktorí by zjednotenie odmietli. V krajine je navyše sporná oblasť Podnestersko, separatistický región, ktorý nemá vláda pod kontrolou a kde žijú najmä Rusi. Moskva v ňom podobne ako obyvateľom gruzínskych separatistických regiónov rozdáva svoje pasy. Dala ich už zhruba 100-tisíc.
Na rozdiel od Moldavska, však zjednotenie berú vážne mnohí Rumuni. Podľa prieskumu z roku 2006 až 51 percent podporuje úniu s Moldavskom. Tému vyťahujú najmä nacionalistické rumunské strany. Prejsť od populistických rečí k činom sa však politici neodhodlávajú.
