BRUSEL.
Úrad, ktorý spadá pod ministerstvo vnútra, zmenil pôvodné odmietavé rozhodnutie "zo zdravotných a humanitárnych dôvodov". Úradníci predtým odmietali požiadavky imigrantov, lebo by tým vraj "motivovali ďalších uchádzačov v takomto konaní". Podobné protestné hladovky však naďalej pokračujú v iných častiach belgického hlavného mesta.
"V stredu večer dostali prvé jedlo, postupne budú prechádzať na hustejšie polievky. V súčasnosti je prioritou, aby sa im opäť vrátilo zdravie a mohli si tak hľadať ubytovanie a prácu. Tým by sa dostali do bežného života," povedal vo štvrtok hovorca protestujúcich Omar Diarra. Imigračný úrad však 103 imigrantov, ktorí žili od 16. februára na matracoch v podzemnej garáži bruselskej Vrije Universiteit, varoval, že povolenie na pobyt automaticky nezaručuje právo v krajine pracovať.
Ďalšie stovky Afričanov a Latinskoameričanov už takmer dva mesiace držia v Bruseli hladovku a požadujú povolenie na pobyt, niektorí z nich sú už vážne chorí. Aj keď okupačné štrajky a protesty v kostoloch, školách či dokonca na žeriavoch sú v Belgicku v posledných rokoch bežné, hladovky znamenajú novú radikalizáciu kampane potenciálnych prisťahovalcov.
