Polícia už vie, kto strieľal do ľudí, čo chceli za komunizmu ujsť na Západ. Napriek tomu hrozí, že vinníci nebudú potrestaní.
BRATISLAVA. Šestnásty júl 1975. K slovenskorakúskej hranici smeruje poľské civilné lietadlo. Pri obci Kúty ho zostrelí stíhačka československej protivzdušnej obrany. Poľský pilot Dioniz Bielanski, ktorému chýbalo k prekročeniu hranice len osem kilometrov, je na mieste mŕtvy.
Tridsať rokov starý prípad znovu otvorila polícia v Trnave, ktorá začala stíhanie pre trestný čin vraždy.
„Vyšetrovateľ si cestou právnej pomoci vyžiadal všetky dokumenty z vtedajších krajín Varšavskej zmluvy,“ potvrdil SME hovorca trnavskej polície Ľuboš Homola.
Zločiny proti ľudskosti Pád na hranici na lietadlo nad Žilinou upozornil náčelník miestneho zväzarmovského letiska; pilot smeroval cez Senicu k rieke Morava; nad Kútmi, iba osem kilometrov od hraníc, ho zostrelili.
Polícia začala konať po tom, ako Ústav pamäti národa (ÚPN) zdokumentoval osudy 42 ľudí, ktorí boli za totality zabití pri pokuse o útek do Rakúska.
V podnete, ktorý doručil na Generálnu prokuratúru, sú aj mená vojakov, ktorí strieľali, ich veliteľov či funkcionárov štátu.
Polícia začala v 37 prípadoch trestné stíhanie – od všeobecného ohrozenia až po trestný čin ublíženia na zdraví. „Je pozitívne, že orgány činné v trestnom konaní sa začali týmito prípadmi zaoberať,“ hovorí Ľubomír Morbacher z ÚPN.
Upozorňuje však, že ak nebude streľba na hranici posudzovaná ako zločin proti ľudskosti, väčšina skutkov bude už od roku 1999 premlčaná. „Štát dovtedy neurobil nič, aby potrestal zločiny totalitného režimu na hranici, ktorý zasiahol do práva na život svojich občanov,“ hovorí Morbacher.
Na zločiny proti ľudskosti sa totiž premlčacia lehota nevzťahuje. Štatút Norimberského súdneho dvora, ktorý bol od roku 1947 súčasťou československého práva, ich definuje aj ako „vraždy akéhokoľvek civilného obyvateľstva“.
„Ak bude polícia usmrtenie žiaka ľudovej školy Jozefa Galusa, ktorý bol v roku 1952 rozstrieľaný guľometom v rieke Morave, vyšetrovať ako ublíženie na zdraví, potom nebude nikto zo zodpovedných postavený pred súd“, myslí si Morbacher. „Je ťažké si predstaviť, že výsledkom zákroku mohlo byť niečo iné ako úmyselné zabitie.“
Trosky sa do dobových médií nedostali.
Menej ako Juhoslávia Stanovisko prokuratúry však ukazuje, že nie každé porušenie základných slobôd, akým je aj právo opustiť svoju vlasť, automaticky považuje za zločin proti ľudskosti. „Oznámená činnosť (podnet ÚPN – pozn. red.) je zjavne menej závažná, ako napríklad skutky kladené za vinu politickým a vojenským predstaviteľom bývalej Juhoslávie.“
Zločinom proti ľudskosti je perzekúcia skupiny obyvateľstva či väčšej komunity identifikovanej politicky, rasovo, nábožensky, národnostne, etnicky alebo kultúrne, tvrdí prokuratúra. Z podnetu ÚPN vraj nič také nevyplýva. „Usmrtené osoby nespájalo nič okrem vôle opustiť územie ČSSR, pričom ich motívy boli rôzne – snaha o vysťahovanie sa do demokratickej destinácie, zlepšenie vlastnej ekonomickej situácie či mladícka nerozvážnosť.“
Prokuratúra napriek tomu pripúšťa, že sa príslušníci Pohraničnej stráže mohli dopustiť trestných činov – napríklad vraždy či zneužitia právomocí verejného činiteľa. „Právna kvalifikácia je pracovná, spresní sa až po vykonaní potrebných dôkazov.“ Pre trestný čin vraždy, ktorý nie je premlčaný, však začala polícia stíhanie len v prípade zostreleného poľského pilota.
Tisíce voltov Sprísnený systém ochrany hraníc so Západom fungoval od roku 1953 až do roku 1989. Celý úsek lemoval niekoľko metrov vysoký ostnatý drôt, na niektorých miestach s elektrickým napätím až do výšky štyritisíc voltov.
„Z dokumentov je evidentné, že takáto nástraha, ktorá ani nebola označená výstražnou ceduľou ,Životu nebezpečné!', nemala utečencov iba zastaviť, ale priamo usmrtiť,“ dodal Morbacher.
Na Západ nepreletel
BRATISLAVA. Poliak Dioniz Bielanski chcel zrejme emigrovať. Dňa 16. júla 1975 preletel na dvojplošníku poľskoslovenskú hranicu a smeroval k Rakúsku. Keď sa o tretej popoludní objavil pri Žiline, upozornil naňho náčelník zväzarmovského letiska. Lietadlo AN-2 začal sledovať vrtuľník československej protivzdušnej obrany.
Krátko pred štvrtou popoludní sa Bielanski priblížil ku Kútom, osem kilometrov od hraníc s Rakúskom. V tom čase ho už sledovali štyri stíhačky. Štátne orgány totiž dospeli k záveru, že ide o nepovolený let. Následne ho strela zo vzdialenosti asi 300 metrov poslala k zemi. Poľský pilot pád neprežil.
Prokuratúra sa snažila prípad ututlať, interpretovala ho ako haváriu. Z dobových dokumentov pritom vyplýva, že armáda zostrelila Bielanského po konzultáciách s poľskými kolegami.
Vojenský pilot Vlastimil Navrátil, ktorý stlačil spúšť, pre český denník MF Dnes povedal, že povel na paľbu prišiel od Wojciecha Jaruzelskeho – v tom čase ministra obrany, neskôr poľského prezidenta. „Na letisku (v Brne – pozn. red.) ma čakal náčelník štátu divízie, ktorý mi povedal: Neriešte to, na to dal súhlas Jaruzelski.“
V archívnych dokumentoch sa síce píše, že požiadavka zostreliť lietadlo prišla od „ministra národnej obrany Poľskej ľudovej republiky“, Jaruzelski sa však v správe nespomína.
Marek Vagovič
