Nikto nehovorí, že tieto pokusy sú vždy vedené legitímnymi prostriedkami a že sú odsúdené k úspechu.
Práve naopak.
Ide o riskantné experimenty. Politickú klímu je možné zmeniť, ale polohu, stáročia vytvárané väzby, mentalitu, susedov a geopolitické súvislosti, to žiadni rebeli nezvrátia.
Mladí Moldavčania sa vrhli do diela s nezrelou odhodlanosťou, vyzbrojení infantílnymi klátmi a hnevom. Ako keby zvrhnutie komunistickej vlády stačilo na to, aby sa krajina stala prosperujúcou časťou slobodnej Európy. Chýbajú demokraticky naladená elita i jasná podpora nás, Európanov.
Moldavsko nesmelo vykročilo v šľapajách Gruzínska či Ukrajiny, ktoré prevraty dotiahli dokonca.
Kým doma zostalo vo fáze kukly, v Gruzínsku sa už schyľuje k druhému dejstvu. Nová opozícia sa chystá zvrhnúť prezidenta Miša Saakašviliho, vodcu antikomunistickej ružovej revolúcie. Dnes je to hlavne muž, čo prehral vojnu s Ruskom. Jeho kolega, ukrajinský prezident Viktor Juščenko, hrdina oranžovej revolúcie, prežil. Pokazil, čo sa dalo a je takmer isté, že svoj post už neobháji.
Revolúcia požiera svoje deti, ale nie je nutné, aby zjedla svoje idey. Farebné revolúcie v postsovietskych republikách spája túžba po slobode a nezávislej existencii.
Neprekáža, že hrdinovia barikád odchádzajú, prekážalo by, keby sa ruským tajným službám podarilo ten vývoj zastaviť.
