Väčšina Izraelčanov v tom čase večerala a pripomínala si príbeh o vyslobodení z egyptského zajatia.
Čo to z Mojžišovho príbehu možno stihol aj Abramovič. Ktovie. Aj keď sa teda na sviatky nesprával, ako sa na správneho žida patrí, je dobre, že prišiel do Izraela.
To mi zase druhý deň sviatku vysvetľovala moja izraelská rodina. Lebo hotely sú pre krízu poloprázdne a je dôležité, že príde niekto, kto míňa ako besný a neroní slzy za každú stodolárovku.
A Abramovič je vraj rozhadzovačný až hrôza. Aj keď teda kríza zasiahla aj jeho a ani ten jeho rozvod nebol asi zadarmo. A vôbec, Rusi tí teda vedia míňať.
Veru, veru, nielen vo Vysokých Tatrách či Karlových Varoch majú radi prachatých ruských turistov. Aj v zemi zasľúbenej majú množstvo svojich priaznivcov.
Keď na najluxusnejšom izraelskom námestí Kikar HaMedina pristanú obrovské limuzíny a vyjdú z nich tiptop nahodené paničky, na ktorých aj totálny ignorant musí vidieť, že pred takými 25 rokmi lúskali azbuku v nejakej moskovskej škole, tamojší obchodníci stoja v predklone.
Rusky u nich totiž nakúpia v jeden deň toľko ako iní smrteľníci za celý mesiac. A nezjednávajú, ako majú vo zvyku izraelské boháčky.
Rusky sú jednoducho rozšafné a do Tel Avivu priletia (jasne, že na súkromnom tryskáči) často len preto, aby nakúpili a dali si obed na pláži.
A ten obed, samozrejme, nie je žiaden šalátik zapíjaný vodou, nad ktorým vedia izraelskí milionári sedieť aj dve hodiny.
Lebo napríklad aj taký Abramovič míňa v reštauráciach strašne veľa peňazí a to je dobre, lebo tak podporuje izraelskú ekonomiku.
To mi zase oznámila naša suseda. A potom sa ma opýtala, kde je to tá Čukotka a či aj tam teda oslavujú Pesach.
