Šéfovanie Európe Praha zvládla. Vicepremiér pre európske záležitosti ALEXANDR VONDRA hovorí, že jej úspechy vykoľajili aj francúzskeho prezidenta Sarkozyho.
V polčase úspešného českého predsedníctva vláda padla. Nemrzí vás to?
„To viete, že ma to mrzí. Možno by som použil aj silnejšie slovo. Dva roky celý rad ľudí pracoval na tom, aby bolo predsedníctvo úspešné. Ale v politike s vďakou nemôžete rátať. Naše predsedníctvo stredne veľkého štátu bolo zároveň troma veľkými štátmi spochybňované. Keď sa nám ich podarilo v marci presvedčiť, že to robíme dobre, opozícia s pomocou pár zradcov vládu popravila. Pred celou Európou sme si tak strelili do nohy. Ale nemám nijaké obavy, že by to Česi neprežili.“
Zahraničie si láme hlavu, prečo vláda padla. Kto je za tým?
„Pre jedného z prebehlíkov, Vlastimila Tlustého, bola politickým programom osobná pomsta premiérovi za to, že sa nestal ministrom financií. U druhého, Jana Schwippela, ktorý pije denne 15 pív a viac, je ťažké pátrať po nejakej zodpovednosti. A Zelení si nedokázali ustrážiť dve poslankyne.
Ale hlavnú zodpovednosť nesie Jiří Paroubek. Jedného dňa sa prebudil a zistil, že mu klesajú volebné preferencie a nám rastú, pretože ľudia začali oceňovať predsedníctvo. Otázkou je, či čakal, že to takto dopadne. Možno očakával, že to bude strieľanie slepými nábojmi.“
Je paradox, že v dobe domácej politickej krízy na strunu českej národnej hrdosti musí zahrať americký prezident.
Paroubek vyzeral prekvapený. Nemá v tom prsty Hrad?
„Je možné, že prezident veril v to, že keď vláda padne, bude si môcť zostaviť vlastnú vládu a vládnuť s ňou až do konca volebného obdobia. Ale politické strany sa prebudili a nedopustia to. Faktom je, že vyslovením nedôvery všetci hráči začali myslieť na čo najvýhodnejšiu štartovaciu pozíciu pred voľbami. Bohužiaľ, ohľady na predsedníctvo sú až na druhom mieste.“
Najnovšie sa Paroubek s Topolánkom dohodli na úradníckej vláde. Zvládne predsedníctvo?
„Technicky a organizačne určite áno. Či aj politicky, je veľká otázka. Neverím, že by ľudia ako Nicolas Sarkozy alebo Angela Merkelová boli schopní sa vážne rozprávať s úradníckym premiérom.“
To vám hovoria kolegovia v únii?
„Tam som počúval údiv, nepochopenie, otázky „preboha, čo je to za bordel“. Ale veľká časť je odpracovaná. Zostáva ešte veľká júnová rada (Európskej únie), ktorá má rozhodovať o garanciách pre Írsko, s ktorými írska vláda pôjde do referenda, a o budúcom predsedovi Európskej komisie. Je otázne, nakoľko úradnícku vládu bez silného politického mandátu, skúseností a kontaktov budú brať vážne. Únia aj my si s tým však poradíme. Ale tú machuľu, ktorá tu zostala z rozliateho kalamára, si budú všetci pamätať dlhšie ako dva mesiace.“
Potvrdili sa Sarkozyho slová, že noví členovia nie sú schopní viesť úniu?
„My sme paradoxne Lisabonu urobili najlepšiu reklamu, akú sme mohli. Dali sme muníciu do rúk tým, ktorí tvrdili, že musí byť stály predseda Európskej rady a odmietali rotujúce predsedníctvo. Ak sa však na to pozrieme s odstupom, všetko, čo sme urobili, dopadlo dobre. Zvádli sme ťažkú plynovú krízu a dokonca sme narysovali pôdorys, ako riešiť krízové situácie. Použijem paralelu z krasokorčuľovania. Známky za technický výkon boli výborné, nechcel by som komentovať umelecký dojem.“
Vo vašom životopise bude: Bol zodpovedný za polovicu českého predsedníctva. Na čo ste najviac hrdý?
„Boli sme terčom Nicolasa Sarkozyho v januári, februári. Potom mal ten slávny televízny prejav, v ktorom pohrozil zatvorením automobiliek v strednej Európe. A ukázalo sa, že urobil chybu. Zvýšili sme hlas, povedali jasné nie protekcionizmu a získali podporu všetkých. Posilnenie úlohy Európskej komisie ako strážcu pravidiel hry je asi tým najväčším úspechom. Sarkozy ten terč nerozstrieľal, bol príliš pevný. Keď zistil, že sa to nedá, obrátil pozornosť inam.“
Ruské noviny Kommersant napísali, že vláda padla pre radar, týždenník Respekt dlhodobo tvrdí, že Václav Klaus je napojený na ruské záujmy. Čo si o tom myslíte?
„Nemyslím, že za pádom vlády stojí Rusko, ale české politikárčenie. Ale ak niekto sledoval záujem oslabiť úniu počas ekonomickej krízy, minimálne dvaja prebehlíci, čo majú blízko ku Klausovi sa tým netajili, a zároveň sociálna demokracia ukázala úplnú ľahostajnosť k európskym veciam, Rusko sa z toho môže tešiť.“
Nesklamalo vás, že sa Barack Obama počas návštevy Prahy nevyjadril jasne k výstavbe radaru?
„Vôbec nie. Som veľmi rád, že to nespojuje s Ruskom, ale s konkrétnymi hrozbami. Povedal, po prvé, hrozby existujú a najväčšou je Irán. Po druhé, ďakujem Čechom a Poliakom, že sa k nim postavili čelom a nestrkali hlavu do piesku. Po tretie, ak bude hrozba Iránu trvať – a zatiaľ trvá –, budeme vo vývoji a výstavbe systému protiraketovej obrany pokračovať. A po štvrté, ak hrozba pominie, dá sa systém odložiť. Jasné a priezračné slová. Ak existuje riziko, že okolo domu sa môže pohybovať zlodej, zam-knete. Ak máte istotu, že zlodej nepríde, necháte dvere otvorené.“
Nie je vám ľúto, že ste do radaru investovali toľko politického kapitálu, riskovali ste, a nakoniec Obama povie „uvidíme“?
„Ľútosť nie je politická kategória. V rámci NATO sme sa v Bukurešti dohodli, že vo výstavbe systému budeme pokračovať. Posledný summit v Štrasburgu to potvrdil. V Amerike nastúpila nová administratíva, tak si robí akýsi audit. Vyhodnocuje aj systém protiraketovej obrany, výsledky budú známe na jeseň. Ja vychádzam z ubezpečenia, že sa k našej bezpečnosti a záväzkom v aliancii nepostavia chrbtom.
Politický kapitál, ktorý my sme investovali do transatlantickej väzby, premrhaný určite nie je. Zmluva je podpísaná. Na nejaký čas sme ju uložili do chladničky a kedykoľvek ju môžeme vytiahnuť.“
Obama si vybral pre svoj hlavný prejav Prahu. Čo bolo pre vás najdôležitejšie z neho?
„Pre Česko bola dôležitá pasáž na začiatku. Je paradox, že v čase domácej politickej krízy na strunu českej národnej hrdosti musí zahrať americký prezident. Zaplať pánboh, že aspoň on. (Smiech) Pre Stredoeurópanov bol dôležitý sľub, že neobetuje spojenectvo a bezpečnosť nejakým veľmocenským hrám s Ruskom alebo s niekým iným. A pre Európanov bola dôležitá správa, že Európa zostáva hlavným spojencom a že máme rovnaké záujmy a hodnoty. Pre svet bola dobrá správa ideál, ktorý postavia.“
Vráťme sa k únii a Lisabonskej zmluve. Pre Česko je trochu hanba, že je okrem Írska jediné, ktoré ju neschválilo. Je šanca, že bude prijatá?
„Nebude to jednoduché, Lisabon nie je v Česku najpopulárnejší. A existuje riziko, že ak sa Snemovňa hlasovaním o nedôvere zachovala úplne nezodpovedne, Senát to môže oplatiť rovnakou mincou. My sme si vytvorili nejaké poistky. Máme novelu zákona, ktorá zabráni nekontrolovateľnému prenosu kompetencií bez súhlasu parlamentu, teda dúfam, že nakoniec po ťažkej diskusii Senát Lisabon odsúhlasí.“
Stane sa to pred írskym referendom do konca októbra?
„Určite.“
Napriek hádkam sa českí politici dokázali zhodnúť na jednej veci. Náhubkový zákon, ktorý zakazuje publikovanie policajných odpočúvaní, začal platiť 1. apríla. Médiá sú s ním veľmi nespokojné. Je to dobrý zákon?
„Vždy je to o hľadaní medzi absolútnou slobodou a istou ochranou politikov. Ja sám som pre ten zákon nehlasoval.“
Ale aj vy ste predsa počas komunizmu vydávali samizdat. Ten zákon obmedzuje médiá v investigatíve. Pri jeho platnosti by sa kauza Mrázek do médií už asi nedostala. Nepoškodí snahu o transparentnosť českej politiky?
„Jedna strana mince je, slobodné, investigatívne médiá sú palicou, ktorú demokracia potrebuje. Druhá strana mince je, že ak ide v politike o boj rôznych lobistov a účelovo informácie vynášajú, hoci je otázkou, či presne zodpovedajú pravde, potom sa nepoužívajú ako palica na kontrolu demokracie, ale ako nástroj bitia jedných druhými. Kde je tá rovnováha vám povedať neviem, musel by som si to naštudovať hlbšie.“
České médiá už nie sú strážnymi psami demokracie?
„Mám pocit, že kauzy, ktoré vyplávali na povrch aj s informáciami z policajných zdrojov, často neboli výsledkom nejakej trvalej poctivej práce novinárov, ale skôr dávkovaním informácií novinárom pred voľbami alebo straníckymi kongresmi. Často sa stávalo, že aféry bežali len niekoľko dní, splnili svoju úlohu a už nikto ďalej po tom nešiel.“
Česko smeruje k veľkej koalícii
Ak sa ľudovci a zelení k dohode o úradníckej vláde nepridajú, vládnuť budú spolu ODS a ČSSD.
PRAHA, BRATISLAVA. KDU-ČSL bola jediná strana, ktorej poslanci za pád vlády nehlasovali. So svojím príspevkom k vládnej kríze v Česku sa rozhodla počkať až doteraz.
Po tom, ako sa v nedeľu všetky koaličné strany a opozičná ČSSD dohodli na úradníckej vláde, ju vedenie ľudovcov v pondelok večer odmietlo. Teraz sa v strane vedú spory o tom, či sa na zostavovaní vlády má podieľať.
V reakcii na rozhodnutie ľudovcov od dohody odstúpili aj zelení. Nechcú vraj asistovať vzniku veľkej koalície.
Vedeniu KDUČSL sa na dohode nepáči, že vláda nemá v programe schválenie Lisabonskej zmluvy a nastúpiť má už v máji. Chcú počkať do júna.
Dve najväčšie strany, občianski demokrati a socialisti za dohodou o vláde na čele so štatistom Janom Fischerom stoja. Dvom menším stranám sa rozhodli dať čas na rozmyslenie.
ODS a ČSSD majú spolu v oboch komorách trojpätinovú väčšinu potrebnú pre skrátenie volebného obdobia.
Šancu má naopak Lisabonská zmluva. „Na moju veľkú ľútosť som presvedčený, že (v Senáte) prejde,“ povedal serveru Aktuálně senátor za ODS Jaroslav Kubera.
V kuloároch sa šušká, že senátori za ODS by nakoniec reformnej zmluve mohli dať zelenú ako „naschvál“ za správanie prezidenta Václava Klausa po páde vlády Mirka Topolánka. Požiadavkou, aby sa vláda opierala o väčšinu v parlamente, Klaus znemožnil dovládnutie Topolánka do predčasných volieb.
Šéf ľudovcov Jiří Čunek musel otočiť. FOTO - ČTK
Pavol Szalai
