KIŠIŇOV, PRAHA. Metropola malej krajiny medzi Ukrajinou a Rumunskom sa zmenila na horiace bojisko s obsadeným parlamentom i Prezidentským palácom.
Mladí v akcii proti vláde
Tisícky najmä mladých ľudí vyšli v utorok do ulíc na protest proti voľbám, ktoré vyhrali komunisti na čele s prezidentom Vladimírom Voroninom. Demonštrácie sa nakoniec zvrhli na násilné zrážky, po ktorých polícia stratila kontrolu nad mestom a štátnymi inštitúciami.
Moldavsko
Nezávislosť získala krajina v roku 1991. Dovtedy bola súčasťou Sovietskeho zväzu. Jazyk je podobný rumunčine. Patrí medzi najchudobnejšie krajiny Európy. Od roku 2001 vládnu v krajine komunisti.
Vodca opozičnej Liberálno-demokratickej strany Vlad Filat žiadal svojich stúpencov, aby sa „správali civilizovane“, ale neuspel. Keď hovoril o podpísanej dohode o prerátaní výsledku, už ho nikto nepočúval.
Skupiny rozvášnených mladíkov vyzbrojených železnými tyčami vnikli do parlamentu a na ulicu vyniesli obrovské množstvo dokumentov, ktoré pálili.
Iný dav pred Prezidentským palácom „radil“ Voroninovi, aby rezignoval a rýchlo odišiel z krajiny. Nakoniec demonštranti prenikli i do jeho sídla. Nad vchodom do kancelárie hlavy štátu vyvesili vlajky Rumunska a Európskej únie. V paláci sa neskôr zabarikádovali.
Policajti sa radšej vzdali
Neuspeli ani poriadkové jednotky, ktoré prišli automobilmi s vodnými delami. Ich posádky radšej odovzdali demonštrantom kľúče. Polícia sa márne snažila zaviesť v meste poriadok. Pri prestrelke sa zranilo najmenej 35 ľudí - policajtov i demonštrantov.
Nepokoje sa začali deň po nedeľných voľbách, ktorých výsledok moldavská opozícia neuznala. Komunisti prezidenta Voronina v nich získali vyše 50 percent hlasov, teda do vlády už nepotrebovali partnera.
Opozícia hovorí o obrovskom množstve podvodov. Napríklad, že volili „celé cintoríny“.
Protiruské protesty Podľa moldavskej ústavy by mal prezident Voronin aj tak odstúpiť a nový parlament by mal zvoliť novú hlavu štátu. Opozícia sa však obáva, že „komunistický“ parlament si vyberie znovu „proruského“ ľavicového politika.
Moldavsko patrí medzi najchudobnejšie európske krajiny. Žije tam veľká ruská menšina, ktorá presadzuje spoluprácu s Moskvou. Tá považuje región za svoju sféru vplyvu. Voroninovi jeho ruský kolega Dmitrij Medvedev už gratuloval k dobrému výsledku.
Etnickí Moldavčania, blízki Rumunom, sa na rozdiel od ruskej menšiny chcú odpútať od sovietskeho dedičstva a integrovať do Európy. Tiež požadujú koniec „okupácie“ Podnesterska, osídleného Rusmi a kontrolovaného ruskou armádou.
Zahynula jedna žena. Voronin hovorí o prevrate
KIŠIŇOV. Moldavské úrady súhlasili s požiadavkou opozície na prepočítanie hlasov zo sporných parlamentných volieb. Ruskú agentúru RIA Novosti o tom dnes informoval predstaviteľ moldavskej prezidentskej kancelárie.
V priebehu protivládnych nepokojov a protestov proti volebnému víťazstvu komunistov prišla dnes o život mladá žena. Podľa správ miestnych médií sa žena otrávila oxidom uhoľnatým pri požiari v budove parlamentu v metropole Kišiňov, ktorý založili demonštranti.
Moldavský prezident Vladimir Voronin dnes vyzval na ukončenie "bakchanálií" pouličných násilností. Spochybňovanie výsledkov volieb je podľa prezidenta len zámienkou pre opozíciu, ktorá sa snaží o násilné uchopenie moci.
"Všetko, čo (opoziční lídri) podnikli v ostatných 24 hodinách sa nedá nazvať ináč, ako štátnym prevratom," vyhlásil prezident v televíznom prejave k národu. Úrady budú podľa Voronina energicky brániť štát proti "vodcom pogromu."
Polícia sa neúspešne pokúsila výtržníkov rozohnať za pomoci vodných diel. Počas násilných zrážok utrpelo zranenia okolo 80 policajtov, v kišiňovských nemocniciach ošetrili vyše 60 zranených osôb. Vyskytlo sa aj rabovanie obchodov a firiem. Opoziční lídri vyzvali na ukončenie násilných protestov, údajnú dohodu s úradmi o úplnom prepočítaní hlasov však zatiaľ nepotvrdili.
TASR
Autor: Agentúra Epicentrum
