ANKARA, TEL AVIV. „Barack Obama má veľkú výhodu. Nevolá sa George Bush," tak komentoval Obamovu návštevu Turecka popredný analytik Bulent Aliriza. Turecko je poslednou zastávkou Obamovho európskeho turné a prvou moslimskou krajinou, ktorú navštívil ako prezident.
Tiež štátom, kde je slovo Amerika takmer nadávka. To všetko pre politiku predchádzajúcej administratívy. Obama to chce zmeniť.
Už v inauguračnom prejave prezident hovoril o lepších vzťahoch s moslimským svetom a už vtedy analytici špekulovali, v ktorej moslimskej krajine prednesie svoj prvý zásadný prejav určený hlavne vyznávačom islamu. Obama si vybral Turecko.
Dôležitý spojenec
Ankara je kľúčovým spojencom v regióne, je členom NATO, tranzitnou krajinou pre americké jednotky v Iraku aj v Afganistane a mohla by mu pootvoriť dvere na dialóg s Iránom aj so Sýriou. V Ankare sa Obama tiež snaží naprávať americký imidž, ktorý pokazila vojna v Iraku a vojna proti terorizmu.
Turecko, ktorého vláda má islamistické korene, sa nezúčastnilo na operácii proti režimu Saddáma Husajna, ale má v rámci NATO menší kontingent v Afganistane. Práve na Afganistan, kde narastá vplyv Talibanu, sa chce Obamova adminis〜tratíva zamerať.
Obama sa snažil nakloniť si Ankaru ešte v Prahe, kde na stretnutí s členmi Európskej únie loboval za prijatie Turecka do európskeho spolku. Turecké snahy dostať sa do únie Európanov rozdeľujú, pričom kľúčoví hráči (Francúzsko, Nemecko) sú k tureckým ambíciám veľmi chladní.
Aj preto francúzsky prezident Nicolas Sarkozy Obamovi pripomenul, že o tureckom vstupe do únie sa nebude rozhodovať vo Washingtone.
Obama tiež Turkov prehovoril, aby stiahli svoje výhrady proti kandidatúre Andresa Fogha Rasmussena na šéfa NATO.
O genocíde nemlčal
Prívetivý tón zaznel aj po včerajšom stretnutí s tureckým prezidentom Abdullahom Güllom. Obama povedal, že sa teší na tureckú pomoc pri budovaní mostu medzi moslimami a Západom. Ankare tiež prisľúbil pomoc v boji so separatistami zo Strany kurdských pracujúcich (PKK).
Hoci je Obamov imidž v Turecku určite lepší ako Bushov, americký prezident môže mať problémy. Na rozdiel od Busha a Clintona sa nerozpakoval hovoriť o arménskej genocíde, za ktorú sú podľa viacerých historikov zodpovední práve Turci.
Aj včera vyzval Turecko na dialóg s Arménskom, hoci Ankara vníma podobné poznámky veľmi citlivo.
Dána nezlomili. Rameno si vykĺbil sám
Budúci šéf NATO Rasmussen spadol v Istanbule zo schodov.
ANKARA, BRATISLAVA. Hoci je na neho nasrdený moslimský svet, zatiaľ sa mu pomstil iba turecký hotel. Budúci šéf NATO Anders Fogh Rasmussen prišiel do Ankary, aby v prejave upokojil najväčšiu islamskú krajinu v aliancii, že nie je proti moslimom. Ešte predtým si vykĺbil rameno.
Rasmussenovi sa nehoda stala v noci na včera pri páde zo schodov v hoteli. V nemocnici mu rameno vrátili naspäť a k moslimskému národu hovoril s obviazanou rukou.
Aj tak sa však moslimom neospravedlnil. Islamské krajiny ho majú v zuboch od roku 2006, keď odmietol zakázať karikatúry proroka Mohameda v dánskej tlači. „Sloboda slova je základná. Hlboký rešpekt k náboženstvu je tiež základný, a my musíme nájsť balans," povedal aj včera.
(vas)
