V sibírskej dedine Svetlogorje ľudia nemajú čo jesť. Miestny závod Ruský volfrám im nevypláca mzdy, iný zdroj obživy okrem zberu lesných plodov a lovu divokej zveri nemajú.
A tak prosia svojich vodcov v Moskve, aby nakŕmili aspoň ich deti. Dospelí to vraj vydržia na kyslých šťavách.
Na protesty sa chystajú zamestnanci automobiliek, rožky vystrkujú i naštvaní baníci.
Avšak správy z minulých dní svedčia o tom, že ruské vedenie vie, čo je priorita. Ani si nedokážu predstaviť radosť zbedačených šľachtiteľov volfrámu a ich hladujúcich detí, keď si prečítali správu, že v Rusku budujú vesmírny koráb novej generácie a čoskoro predbehnú Američanov. Doletia prv na Mars a pokiaľ bude možné, vytvoria z neho ruskú prosperujúcu oblasť.
Štát už na novú kozmickú loď vyčlenil osemsto miliónov rubľov, a keď to nebude stačiť, iste niekomu odtrhnú od úst, aby strategický projekt dofinancovali a v novom korábe vzlietli už v roku 2018.
Dôchodcom, čo žijú z necelých dvoch tisícov rubľov mesačne, to môže byť celkom jedno. Vzhľadom na nízky priemerný vek Rusov sa tejto udalosti nedožijú. Nedožijú sa ani chvíle, keď ruská noha bude stáť na Marse a Američania zblednú od závisti.
Ktovie, či by nebolo lepšie, keby v tomto „kozmickom" projekte namiesto dobrovoľníkov z obyčajného ľudu, zavreli do akéhosi nepriedušného suda napríklad rozzúrených hladovejúcich baníkov.
S nimi by v 150-dňovom experimente skúšali, či by na vzdialenú planétu vôbec niekto doletel živý.
Kremeľ by hneď zabil dve muchy jednou ranou a ešte by Američanom ukázali, čo to je také ruské protikrízové opatrenie.
