Boli ste prekvapený zemetrasením v Taliansku?
„Prišlo takmer bez varovania, ale v Taliansku je vysoká seizmická aktivita, takže až také prekvapenie to nie je. Podobná séria zemetrasení s veľkosťou medzi 5 a 6 stupňom Richterovej stupnice v tejto oblasti prišla v roku 1997. Je známe, že oblasť Apenín je tektonicky zložitá, je na rozhraní tektonických dosiek. A pokiaľ je to plytké zemetrasenie, relatívne blízko pod povrchom, ako dnes, tak môžu byť aj obete.“
Dá sa zemetrasenie predpovedať?
„Nedá. Je to veľmi zložitý jav, ktorý prebieha v hĺbkach zeme, kam nevidíme. Niekedy môže prísť varovanie, ale to si nemusíme dať do súvislosti s tým, že sa chystá veľké zemetrasenie. Niekoľko hodín predtým bol v tej oblasti otras veľkosti štyri stupne, ale v krajine, kde bývajú časté zemetrasenia, neviete povedať, či je to normálna aktivita, alebo predvoj silnejších otrasov.“
Ktoré časti Európy okrem Talianska sú postihované silnými zemetraseniami?
"Je to najmä oblasť Grécka, časť Turecka, ktorá je na európskom kontinente a Severoanatolský zlom v severnom Turecku. Nesmieme zabudnúť ani na silné zemetrasenie, ktoré môžu vzniknúť v Portugalsku. V roku 1755 bol Lisabon zničený zemetrasením , ktoré vzniklo pod dnom Atlantického oceánu niekoľko stoviek kilometrov od pobrežia. So silou 8,5 stupňa bolo asi najsilnejším zemetrasením Európy. Spolu s vlnami cunami zničilo takmer celé mesto.“
Čiže včerajšie zemetrasenie s veľkosťou 6,3 je na európske pomery silné.
„Áno, na európske pomery je. Vo svete pritom takéto zemetrasenie vzniká každé tri dni. Pokiaľ však vznikne napríklad v Tichom oceáne, tak môže úplne uniknúť pozornosti médií a nespôsobí škody. Ale toto zemetrasenie vzniklo v obývanej oblasti a bolo relatívne blízko povrchu. Naviac sa zdá, že budovy v tejto časti sú historické a málo spevnené. Zemetrasenia v tejto oblasti nie sú až také časté, čiže mnoho budov je starých a nie sú spevnené podľa antiseizmických noriem. To je nákladné a pokiaľ k tomu miestne úrady nenúti bezpečnostná hrozba, tak sa to odďaľuje. V Kalifornii alebo v Japonsku sú normy prísnejšie.“
Počet obetí teda závisí od kvality stavieb?
„Určite, a to je to jediné, čo proti zemetraseniam môžeme urobiť. Nemôžete nútiť ľudí, aby sa vysťahovali z blízkosti nebezpečného zlomu. Môžete ich vychovávať, ako sa správať pri zemetrasenia. Nezabíja zemetrasenie, zabíjajú stavby, ako povedal jeden známy seizmológ. Treba ich budovať, aby vydržali otrasy.“
Ako často príde v Európe takéto zemetrasenie?
„Povedal by som, že šestka je každý rok. Aj minulý rok vznikli podobné otrasy v Grécku. Ale ak to je vzdialené od zaľudnených miest, nemá to výrazné následky. V Skopije v roku 1963 bolo zemetrasenie, ktoré malo 6 stupňov, ale bolo príliš blízko pod povrchom a zničilo 75 percent mesta.“
Je možnosť, že by podobné zemetrasenie vzniklo aj v strednej Európe?
„V Česku je to veľmi nepravdepodobné, pretože najsilnejšie otrasy dosiahli maximálne piaty stupeň Richterovej stupnice. Ako napríklad zemetrasenie v západných Čechách v roku 1985, ktoré spôsobilo praskajúce budovy a padajúce komíny. Aj keď obete neboli žiadne, materiálne škody boli vysoké. Na Slovensku je situácia menej priaznivá. Už dlho sa síce žiadne vážne zemetrasenie nezaznamenalo, ale silné otrasy boli napr. v roku 1906 pri Dobrej Vode. V Komárne v roku 1763 zahynulo 63 ľudí. Karpatský oblúk je na rozdiel od Českého masívu mladší geologický útvar, kde napätia stále doznievajú a z toho vznikajú zemetrasenia.“
