NEW YORK, ŽENEVA, PARÍŽ, BRATISLAVA. Medzinárodné spoločenstvo bude mať v utorok opäť príležitosť, aby si pripomenulo jednu z najväčších masakier v 20. storočí - 100 dňovú genocídu v Rwande. Došlo k nej pred 15 rokmi.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) 23. decembra 2003 schválilo rezolúciu 58/234, v ktorej vyhlásilo pri príležitosti 10. výročia genocídy v Rwande 7. apríl 2004 za Medzinárodný deň reflexie o genocíde v Rwande.
Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan 7. apríla 2004 v posolstve uverejnenom v Ženeve priznal neúspech OSN a medzinárodného spoločenstva v Rwande a avizoval akčný plán, aby sa genocída podobná rwandskej už nikdy viac nezopakovala. Na konferencii v New Yorku pri príležitosti 10. výročia genocídy v Rwande povedal, že mal urobiť viac, aby zabránil genocíde v africkom štáte. V tom čase bol Annan zodpovedný za mierové sily OSN.
Genocída v Rwanda sa začala po tom, ako 6. apríla 1994 dve rakety zem-vzduch zostrelili pristávajúce lietadlo s prezidentom Juvénalom Habyarimanom. Na palube spolu s ním v troskách skonal aj burundský prezident Cyprien Ntaryamira a ďalší politici oboch krajín. Po útoku sa v Rwande začalo zabíjanie. Naplánovali ho vtedy vládnuci príslušníci väčšinového kmeňa Hutuov proti menšinovému etniku Tutsiov. Za tri mesiace prišli o život státisíce osôb, najmä Tutsiov ale aj umiernených Hutuov. Na genocídu sa prizeralo medzinárodné spoločenstvo. Všeobecne sa uvádza 800.000 mŕtvych, niektoré zdroje hovoria dokonca o milióne obetí.
Francúzsko v roku 1994 na základe mandátu OSN vyslalo do Rwandy 2500 vojakov na vojensko-humanitárnu akciu Tyrkys. V rámci nej vytvorili humanitárnu zónu v juhozápadnej časti Rwandy.
Neskorší rwandský prezident Paul Kagamé obvinil Francúzsko, že sa priamo zúčastnilo na genocíde. Rezort obrany v Paríži to označil za "škandalózne a nespravodlivé". V roku 2006 potom Rwanda prerušila diplomatické styky s Francúzskom, čím vyvrcholilo napätie súvisiace s vyšetrovaním vraždy rwandského prezidenta. Súd vo Francúzsku totiž vydal zatykač na deviatich spolupracovníkov prezidenta Kagamého. Sudca vyhlásil, že sám Kagamé by mal predstúpiť pred tribunál OSN a zodpovedať sa za zostrelenie lietadla z apríla 1994. Paríž aj v roku 2008 odmietol obvinenia Kigali, podľa ktorých Francúzsko vedelo o prípravách vyvražďovania a pomáhalo pri výcviku príslušníkov milícií Hutuov.
Kagamé, významný predstaviteľ rwandskej armády, sa 17. apríla 2000 stal novým prezidentom Rwandy, keď vo funkcii nahradil Pasteura Bizimungua. Kagamé stál na čele armády povstalcov, ktorá ukončila genocídu v roku 1994. Stal sa prvým zástupcom z etnika Tutsiov na poste prezidenta od roku 1962, keď Rwanda získala nezávislosť od Belgicka.
V decembri 1996 sa začal prvý proces súvisiaci s genocídou v Rwande na pôde Medzinárodného trestného súdu OSN pre Rwandu (ICTR).
Genocída v Rwande mala následne v 90. rokoch 20. storočia aj regionálne následky v podobe dvoch vojen v Konžskej demokratickej republike.
