LONDÝN.
Turecko uzavrelo svoju hranicu s Arménskom v roku 1993 ako prejav solidarity s Azerbajdžanom v krvavom konflikte o odštiepenecký región. Náhorný Karabach, ležiaci na azerbajdžanskom území, je v súčasnosti pod vojenskou kontrolou Arménska.
Turecké médiá špekulovali, že v rámci postupnej normalizácie vzťahov s Jerevanom by Ankara mohla hranicu s východným susedom opätovne otvoriť. Ako príležitosť na oznámenie takejto dohody sa javila nadchádzajúca návšteva amerického prezidenta Baracka Obamu v Turecku 5.-7. apríla.
Obama v rámci svojej predvolebnej kampane prisľúbil označiť zabíjanie Arménov počas Osmanskej ríše v roku 1915 za genocídu. Tento termín pritom Turecko striktne odmieta.
Podľa úvah médií by zblíženie Turecka a Arménska mohlo presvedčiť Washington ustúpiť od deklarácie, ktorá by vážne narušila americko-turecké vzťahy. Erdogan však dnes zjavne spochybnil bezprostrednú hraničnú dohodu s Jerevanom.
"Nemôžeme prijať konečný krok, dokiaľ nebude vyriešený problém Náhorného Karabachu," uviedol turecký premiér na tlačovej konferencii v Londýne. "Amerika, Rusko a Francúzsko by mali urýchliť tento proces... a uľahčiť nám našu prácu," dodal.
Problém Náhorného Karabachu, ktorý v roku 1991 vyhlásil nezávislosť, zostáva jedným z najvážnejších zdrojov napätia v nepokojnom kaukazskom regióne.
