Wafa Junis je statočná žena. Hoci by ako väčšina izraelských Arabov mohla zabudnúť na osud svojich príbuzných na západnom brehu, nerobí to.
Naopak. Vytiahla zopár detí z utečeneckého tábora Džanín, naučila ich hrať na hudobné nástroje a zostavila malý orchester. Hrajú v ňom deti, ktoré sa narodili v utečeneckom tábore a nikdy z neho nevyšli.
Minulý týždeň boli v Izraeli. Je to pár kilometrov a je to iný svet. Wafin orchester hral v Izraeli pre dôchodcov - bývalých väzňov koncentračných táborov. Bolo to šokujúce (ani deti, ani dôchodcovia nevedeli, čo sa chystá), dojímavé a pre obe strany poučné.
Aj tak si orchester, ktorý má v repertoári skladbu pre izraelského vojaka Gilada Šalita, či pre palestínskych väzňov v Izraeli, tak skoro nezahrá. Zavreli ho a Wafu z Džanínu vyhodili. Hovorí sa, že ešte celkom dobre obišla.
Vraj bolo neprijateľné, čo urobila. Tvrdia, že deti zneužila na politickú propagandu. Vyhlasujú to palestínski lídri, čo deti valcujú stredovekými antisemitskými obrázkami a v televízii dávajú zabíjať obľúbené kreslené postavičky izraelskými tajnými agentmi.
To všetko ešte dopĺňajú „veršíkmi“ o hrdinských samovražedných atentátnikoch.
Pre týchto ľudí je Wafa škodná prvého stupňa. Práve preto, že na rozdiel od svojich kritikov propaguje mier a ukazuje palestínskym deťom veci, o ktorých sa v škole neučia.
Ukazuje, že neďaleko Džanínu žijú ľudia a nie obludy. A ľuďom v Izraeli zase prináša často nepríjemnú pravdu o pomeroch, v ktorých tieto deti žijú. Tiež im pripomína, že malí obyvatelia utečeneckých táborov majú aj iné ambície, ako dotiahnuť to na člena nejakej militantnej úderky.
O Wafe Junis teraz všade píšu a jej príbeh prevzali všetky svetové agentúry. Chráni ju to pred perzekúciou a pomáha to propagovať to, v čo verí.
Skúsenosť hovorí, že to potrvá len chvíľu a na Wafu a jej deti sa zabudne. Potom sa všetko vráti do starých koľají. Propagáciu vystrieda propaganda. A všetci budú spokojní. Lebo pravda sa ťažko nesie.
