ŠTRASBURG. a štátov.
Hoci je Štrasburg sídlom Rady Európy a tiež jedným so sídiel Európskeho parlamentu a zvyknú sa tu schádzať poprední politickí predstavitelia, podľa miestnych médií nebolo mesto doteraz ešte nikdy v takom "policajnom obkľúčení". Napriek tomu, že sa lídri 28 členských krajín aliancie zídu v tomto alsaskom meste až v sobotu, rozličné bezpečnostné opatrenia sú v platnosti od minulého týždňa a s blížiacim sa summitom sa zintenzívňovali. Okolie miest, kde sa hlavy vlád a štátov v sobotu stretnú, je od štvrtka večera uzavreté a dostanú sa tam len miestni obyvatelia s povoleniami.
V pohotovosti sú ostreľovači aj protichemické jednotky
Len v centre mesta, ktoré budí čiastočne dojem, že ho obývajú len policajti, je rozmiestnených asi 30 kilometrov bariér a ďalšími stovkami metrov ostnatého drôtu sú obohnané všetky strategické miesta. Na bezpečnosť v Štrasburgu, kam krátko pred obedom dorazil americký prezident Barack Obama, dozerá asi 10.000 policajtov. V pohotovosti sú ostreľovači i osobitné protichemické a protijadrové jednotky. Vzdušný priestor má pod kontrolou niekoľko špeciálnych lietadiel a nad mestom permanentne prelietavajú helikoptéry.
Podľa francúzskej ministerky spravodlivosti Michele Alliot-Marieovej je pre teroristov vždy veľkým pokušením útočiť tam, kde je najväčšia možnosť medializácie. V Baden-Badene a Štrasburgu sa pritom schádzajú tisíce hostí, vrátane najvyšších politických predstaviteľov a asi 3000 novinárov. Približne 2000 návštevníkov, z toho 900 Američanov, patrí podľa úradov do zoznamu "citlivých" osôb.
Možno očakávať až 70 000 demonštrantov
Okrem toho sa Štrasburg musel pripraviť na demonštrácie. Hlavné protestné podujatie je naplánované na sobotu. Dovedna sa očakáva 40.000-70.000 demonštrantov, z čoho 2000 sa považuje za obzvlášť nebezpečné osoby. V snahe minimalizovať výtržnosti a násilnosti v meste sa od 20. marca zaviedli kontroly na hraniciach. Nemecké úrady vo štvrtok informovali, že zadržali asi 50 osôb figurujúcich na tzv. čiernom zozname výtržníkov.
Už vo štvrtok sa francúzska polícia dostala v Štrasburgu do stretu so stovkami demonštrantov protestujúcimi voči NATO, ktorí robili v meste výtržnosti. Policajti proti nim zakročili slzotvorným plynom, aby im zabránili vo vstupe do centra mesta.
Najhorúcejší kandidáti na post šéfa aliancie
Na summite Severoatlantickej aliancie (NATO) 3. až 4. apríla vo Francúzku a v Nemecku sa rozhodne, kto nahradí dosluhujúceho generálneho tajomníka aliancie Jaapa De Hoopa Scheffera, ktorému funkčné obdobie vyprší 1. augusta. Agentúra SITA vám prináša zoznam najhorúcejších kandidátov na nového šéfa NATO.Anders Fogh Rasmussen
Dánskeho premiéra považujú pozorovatelia za jedného z najhorúcejších adeptov na šéfa aliancie najmä po tom, ako Turecko oznámilo, že voči jeho kandidatúre nakoniec nebude namietať. Rasmussen nahneval túto prevažne moslimskú krajinu najmä v súvislosti s vyhláseniami počas vypuknutia kauzy, v rámci ktorej sa v dánskych médiách objavili urážlivé karikatúry proroka Mohameda. Premiér sa vtedy zastal slobody vyjadrovania a odmietol zasiahnuť proti publikovaniu karikatúr. Päťdesiatšesťročný Dán by bol prvým slúžiacim premiérom, ktorý by sa stal generálnym tajomníkom NATO. Rasmussen stojí na čele vlády v tejto škandinávskej krajine od roku 2001. Počas dánskeho predsedníctva EÚ v roku 2002 podľa viacerých politikov dokázal, že je schopným budovateľom konsenzu.
Peter MacKay
Tento populárny politik, ktorý si vyslúžil uznanie doma aj v zahraničí, pôsobí od roku 2007 ako kanadský minister obrany. Štyridsaťtriročný MacKay bol predtým ministrom zahraničných vecí a v tom období pomáhal budovať naštrbené vzťahy medzi Washingtonom a Ottawou, ktoré sa zhoršili najmä po Američanmi vedenej invázii do Iraku v roku 2003. MacKay bol tvrdým kritikom kanadskej vojenskej misie v južnom Afganistane, kam vláda vyslala asi 2500 vojakov. Od začiatku misie v roku 2002 prišlo o život už 110 z
Radek Sikorski
Sikorski sa stal poľským ministrom zahraničných vecí v novembri 2007, v rokoch 2005 až 2007 pôsobil ako minister obrany. Štyridsaťšesťročný politik je zástancom aktívnejšej úlohy Poľska v rámci NATO. Počas jeho pôsobenia vo funkcii ministra obrany vyslala krajina do Afganistanu ďalších 900 vojakov. Niektorí analytici ho označujú za protiruského. Odkedy sa však stal poľským šéfom diplomacie, vzťahy medzi Moskvou a Varšavou sa zlepšili. Sikorski v minulosti pracoval ako vojnový reportér pre britské médiá v Afganistane. Jeho manželkou je americká novinárka a spisovateľka Anne Applebaumová. (Sikorsky svoju nomináciu zatiaľ odmietol)
Jonas Gahr Store
Stora vymenovali v októbri 2005 za nórskeho ministra zahraničných vecí po tom, čo v rokoch 2000 až 2001 pôsobil ako šéf úradu vlády. V januári 2008 prežil teroristický útok na hotel v afganskom Kábule, pri ktorom zahynulo šesť ľudí. Store hovorí plynule po francúzsky, anglicky a čiastočne po nemecky. Odmietol však potvrdiť informácie, že patrí medzi kandidátov na šéfa aliancie.
Solomon Pasi
Bývalý bulharský minister zahraničných vecí je jediným kandidátom, ktorého na tento post oficiálne vymenovala vláda. Päťdesiatdvaročný matematik šéfuje bulharskému výboru parlamentu pre zahraničie. V roku 2001 až 2005 bol šéfom bulharskej diplomacie. Po páde komunizmu v roku 1989 založil Atlantický klub, mimovládnu organizáciu, ktorej cieľom bolo lobovať za prijatie Bulharska za člena NATO. Krajine sa to podarilo v roku 2004.
sita
