Severoatlantická aliancia oslavuje výročie, no nie je práve v najlepšej forme. Jej členom sa veľmi nechce posielať vojakov do nebezpečného Afganistanu. A ani do sebavedomého rozširovania smerom na východ sa nenáhli.
ŠTRASBURG, BRATISLAVA. Nijaké nové rozšírenia či naťahovanie s Moskvou ako pred rokom v Bukurešti. Na výročnom summite NATO, ktorý sa dnes začína v nemeckom Kehle a zajtra bude pokračovať vo francúzskom Štrasburgu, sa nezúčastní Rusko ani ašpiranti na členstvo ako Ukrajina či Gruzínsko.
Severoatlantická aliancia bude oslavovať 60. narodeniny v rodinnom kruhu.
Hlavná téma stretnutia je iba jedna Afganistan. Pod hlavičkou NATO v súčasnosti bojuje 55-tisíc vojakov. Je to jej najväčšia misia v histórii a ak sa jej tam nepodarí uspieť, môže to byť pre organizáciu v otázke jej budúcnosti kľúčové.
Po siedmich rokoch od invázie majú spojenci stále veľmi ďaleko od víťazného konca, do ktorého by to rád dotiahol aj nový americký prezident Barack Obama, ktorý bude mať na summite premiéru.
Rozpory zostanú v súkromí
A debata s európskymi kolegami preňho nebude ľahká. Aj keď sa o sporoch v čase osláv nahlas hovoriť nebude. „Myslím si, že spory zostanú za zatvorenými dverami. Nebude sa na verejnosti prať špinavá bielizeň,“ povedal pre SME bývalý americký diplomat pri NATO a súčasný analytik Stanley Sloan. Podľa neho by sa mali rozhovory konať v dvoch rovinách.
Nakoľko sú európske štáty ochotné poslať vojakov a či zvýšia svoju ekonomickú a rozvojovú pomoc Afganistanu. Najmä v prvej otázke je rozpor zjavný. Nemecko aj Francúzsko ďalších vojakov poslať nechcú. Nezhody sa však čakajú aj vo výbere nového šéfa NATO, ktorý by mal nahradiť Holanďana Jaapa de Hoop Scheffera. Najviac diskutovaný dánsky premiér Anders Fogh Rassmusen až taký istý nie je a diplomati pripúšťajú, že na summite sa možno nedohodnú. Praha lobuje za poľského ministra zahraničia Radislawa Sikorského, aj keď jeho šance sú minimálne.
Bez veľkých ambícií
Veľká časť summitu bude aj o stratégii na krátkodobú budúcnosť. Naposledy sa jej aliancia venovala vo Washingtone v roku 1999. „Odvtedy sa mnohé zmenilo a NATO musí reflektovať súčasnú realitu,“ hovorí Sloan. Neočakáva však dramatické zmeny.
NATO by sa malo od základu zmeniť, aby čelilo súčasným hrozbám.
Angela Merkelová, nemecká kancelárka
„NATO by sa malo od základu zmeniť, aby čelilo súčasným hrozbám,“ povedala podľa Spieglu nemecká kancelárka Angela Merkelová. Zatiaľ sú to však skôr plané sľuby ako činy. Nijaké veľké reformy ani rozširovanie sa neplánuje. Posledná vlna rozširovania z minulého roka, keď sa do vojenského paktu pripojili dve balkánske krajiny – Chorvátska a Albánska, sa tak skoro nezopakuje. Spolu s nimi malo byť na dnešnom summite aj Macedónsko. Pre spor s Gréckom o názov krajiny je stále pred bránami aliancie.
O pristúpení Ukrajiny a Gruzínska by sa na summite hovoriť ani nemalo. S členstvom týchto krajín, ktorému rázne oponuje Moskva, to môže trvať roky.
„Bushova administratíva vždy na to tlačila, ale Obama nie je taký euforický nad používaním NATO ako nástroja demokratizácie,“ povedal pre Reuters nemenovaný americký diplomat.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
