PODGORICA. Predvolebná kampaň k nedeľným predčasným parlamentným voľbám v Čiernej Hore sa dnes končí. Premiér Milo Djukanovič, veterán tamojšej politickej scény, aj tentoraz očakáva presvedčivé volebné víťazstvo svojej Demokratickej strany socialistov (DPS) a jej koaličných partnerov, uviedla agentúra APA.
Podľa najnovších predvolebných prieskumov má Koalícia Európska Čierna Hora dokonca šancu zabezpečiť si absolútnu väčšinu parlamentných mandátov. DPS je v Čiernej Hore pri moci od roku 1991. O 81 kresiel v parlamente bude bojovať 16 politických strán a koalícií. Prekonať potrebnú trojpercentnú hranicu by popri vládnej koalícii mohla aj Socialistická národná strana (SNP), Nová srbská demokracia (Nova), Hnutie za zmeny (PZP) a parlamentný nováčik, Strana dôchodcov a invalidov (SPI). Do piatich parlamentných mandátov môžu získať aj strany albánskej menšiny, ktorým na vstup do parlamentu stačí menej hlasov.
Volebná kampaň prešla pokojne, takmer nudne, sčasti aj v tieni protestov zamestnancov hlinikárne KAP, kde strata zamestnania hrozí asi 4000 ľuďom v dôsledku krachu najväčšieho priemyselného podniku v krajine.
K volebným urnám môže v nedeľu prísť 494.000 oprávnených voličov. Priebeh volieb bude sledovať 1210 pozorovateľov vrátane 227 zahraničných.
Prvé predbežné výsledky by malo Centrum pre demokratickú zmenu (CDT) zverejniť v nedeľu už o 22.00 h.
Milo Djukanovič je pri moci od rozpadu Juhoslávie
Čiernohorský premiér Milo Djukanovič, strojca nezávislosti od Srbska, je jediným lídrom na Balkáne, ktorý si udržal moc od rozpadu bývalej Juhoslávie.
Premiér-veterán, dynamický reformista, ktorý je vždy o krok vpred pred svojimi rivalmi, má len 47 rokov. Napriek tomu už bol päťkrát vo funkcii predsedu vlády a raz vo funkcii prezidenta. V predčasných parlamentných voľbách v nedeľu sa bude uchádzať o opätovné zvolenie a analytici predpovedajú jeho Demokratickej strane socialistov (DPS) presvedčivé víťazstvo. TASR v tejto súvislosti prináša profil Mila Djukanoviča:
Zaslúžil sa o to, že v roku 2006 priviedol svoju krajinu k nezávislosti víťazstvom v referende o vystúpení Čiernej Hory zo štátneho zväzku so Srbskom. Narodil sa v mestečku Nikšič v roku 1962. Vyštudoval ekonomiku, svoju politickú kariéru však odštartoval už v 80. rokoch, keď bola jeho krajina súčasťou komunistickej Juhoslávie.
Keď sa región dostal vo februári 1991 na pokraj vojny, stal sa ako 29-ročný premiérom Čiernej Hory. O rok neskôr sa Juhoslávia rozpadla - Bosna, Chorvátsko, Macedónsko a Slovinsko vyhlásili nezávislosť.
Počas krvavých balkánskych vojen podporoval Djukanovič, ako aj zvyšok vlády v Podgorici, vtedajšieho juhoslovanského lídra Slobodana Miloševiča. V roku 1996 však podnikol rozhodný krok, prerušil spojenectvo so stúpencami tvrdej línie a stal sa jedným z najtvrdších kritikov Miloševičovho režimu.
V roku 1998 zvolili Djukanoviča za čiernohorského prezidenta. Zbavil sa svojej starej ideológie z komunistickej éry a otvoril republiku pre okolitý svet. Prestal spolupracovať s Miloševičom dokonca aj v čase bombardovania Juhoslovanskej zväzovej republiky zo strany NATO v roku 1999.
Po Miloševičovom páde v roku 2000 sa však Djukanovič nedokázal prispôsobiť zmenám geopolitickým podmienkam na Balkáne. Jeho ambície urobiť z Čiernej Hory nezávislý štát neboli po vôli jeho európskych podporovateľov, ktorí skúšali upevniť nové hranice regiónu. V roku 2003 bol nútený podpísať dohodu s Belehradom, že Čierna Hora zostane v štátnom zväzku so Srbskom najmenej ďalšie tri roky.
Djukanovič v roku 2002 rezignoval na post prezidenta a ujal sa funkcie premiéra. Viedol kampaň za nezávislosť krajiny a vyvrcholením jeho snáh bolo vypísanie referenda 16. mája 2006.
V centre pozornosti sa však ocitol aj pre podozrenie z korupcie - označili ho za podozrivého v rámci talianskeho vyšetrovania údajného pašovania cigariet a obchodu s ľuďmi.
Z postu premiéra odstúpil v októbri 2006 po 16 rokoch vo funkcii s tým, že je unavený a chce sa zamerať na obchod. Iba 16 mesiacov po tom však prijal výzvu svojej DPS, aby sa opäť postavil na čelo vlády po rezignácii vtedajšieho premiéra Željka Šturanoviča. Opakovane odmietol podozrenia z pašovania cigariet a dobrovoľne išiel na výsluch v marci 2008 do talianskeho Bari.
V októbri minulého roka sa odhodlal na riskantný krok a uznal nezávislosť juhosrbskej provincie Kosovo. Napriek tomu, že sú vzťahy Čiernej Hory a Srbska odvtedy napäté, Djukanovičova moc v krajine zostala napriek protestom prosrbských síl nedotknutá.
