BERLÍN. Vlaková stanica v Lichtenbergu ničím nepripomína zakázanú zónu pre cudzincov. V jej okolí sa rozprestiera pekne upravené, aj keď neveľmi bohaté východoberlínske sídlisko. Na priľahlej ulici Weitlingstrasse sú reštaurácie, kde ponúkajú sushi, indickú kuchyňu i turecké kebaby.
Idylka. Neonacistická
Zdanie multikulturálnej idylky však klame. Podľa počtu rasistických útokov i volebných výsledkov patrí Lichtenberg medzi bašty berlínskej krajnej pravice. Pri posledných voľbách tu obdivovatelia Hitlera - Národná demokratická strana (NPD) a Republikáni získali 4,6 percenta hlasov. Africká rada v Nemecku práve túto štvrť označila za „no go area", kam neodporúča černochom vôbec chodiť. Ohrození sú aj pankeri a prívrženci ľavicových hnutí.
Nemecká extrémna pravica sa však za uplynulé roky zmenila. Mladíci v Lichtenbergu už nechodia po uliciach vyholení, v bomberách a kanadách. Ich oblečenie je menej nápadné, nosia bežné šiltovky a navzájom sa spoznávajú vďaka nápisom a znakom na vetrovkách.
Zatvorená je aj kaviareň Germánia, kde ultrapravicová scéna chodila v 90. rokoch na pivo.
Rovnako zmenili taktiku aj ich politické špičky. „Predtým útočili na Židov, cudzincov a hovorili o návrate tretej ríše. Teraz sa sústreďuje na nezamestnanosť, vystupujú proti globalizácii a bojujú za sociálnu rovnosť," opisuje pre SME maniere pravicových extrémistov Jochen Bluhm. V berlínskom Úrade na ochranu ústavy sleduje aktivity neonacistov a ak zistia porušenie zákonov, informujú políciu.
Sympatie rastú najmä u mladých
Podľa štatistík úradu počet členov extrémistických strán nerastie a nelákajú ani viac voličov. Ich rasistické postoje však získavajú čoraz väčší ohlas v spoločnosti, špeciálne na území bývalého východného Nemecka.
Hrozivé čísla zistila u tínedžerov tento mesiac publikovaná vládna štúdia. Xenofóbne postoje má každý siedmy nemecký stredoškolák, päť percent možno rovno označiť za prívržencov krajnej pravice. Počúvajú nacistickú hudbu a zgrupujú sa v extrémistických hnutiach.
Pre cudzinca je desaťkrát nebezpečnejšie žiť v Drážďanoch či Rostocku ako vo Frankfurte. Za rozmach neonacistov v bývalej NDR môžu ekonomické problémy, rastúce ceny a fakt, že neprijali demokraciu. Mnohí východní Nemci doteraz nezvládli prechod na kapitalizmus, v ktorom sa musia postarať sami o seba.
„Pravicoví extrémisti si užívajú pokoj. Ich názory veľká časť východonemeckej spoločnosti akceptuje a dokonca obhajuje. Reči o tom, že cudzinci im berú prácu, sú kriminálnici a poľujú na ich dievčatá, sú veľmi rozšírené," hovorí investigatívny novinár Frank Jansen, ktorý sa v denníku Der Tagespiegel špecializuje na pravicový extrémizmus. Hitlerovi nasledovníci podľa neho môžu profitovať aj so súčasnej finančnej krízy.
Zakázať netreba?
Nemecko už roky diskutuje aj o súdnom zákaze NPD, v blízkej budúcnosti však nové podanie na Ústavný súd nehrozí. Podľa odborníkov stranu ničia vlastné finančné problémy a vnútorné spory.
Straníckeho šéfa Uda Voigta momentálne súdia za šírenie rasistických letákov kritizujúcich účasť čiernych futbalistov v národnom tíme.
Očakáva sa, že svoj post na aprílovom kongrese už neobháji. Jeho možný nasledovník Andreas Molau sa vzdal kandidatúry po tom, čo sa prevalilo, že je z jednej osminy Žid.
„Rozkladajú sa sami. Myslím, že ich treba nechať tak a skôr sa sústrediť na prácu s mladými a ovplyvňovanie spoločnosti," opisuje stratégiu štátu Jochen Bluhm.
Autor: dopisovateľ SME z Berlína
