PODGORICA. Občanov Čiernej Hory čakajú v nedeľu 29. marca predčasné parlamentné voľby, doterajší premiér Milo Djukanovič by si aj po nich mal podľa prieskumov udržať vedúcu pozíciu v krajine. Vládna koalícia vedená jeho Demokratickou stranou socialistov Čiernej Hory vládne od roku 1991.
Predčasné voľby zvolala, aby urýchlila reformy potrebné na zvládnutie dôsledkov globálnej ekonomickej krízy ako aj vstup do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Budú to druhé voľby v Čiernej Hore od jej oddelenia sa od Juhoslávie. Voliť môže približne 500 tisíc občanov, ktorí si na základe pomerného volebného systému vyberú 81 poslancov.
Djukanovič čelí obvineniam opozície, že predčasné voľby zvolal, aby si poistil mandát skôr, ako kríza úplne dopadne na čiernohorskú ekonomiku. "Nehovorím, že sme kúzelníci, ktorí udržia Čiernu Horu úplne mimo ekonomickej krízy, ale môžem povedať, že vláda prijíma opatrenia, aby sa krajina vyhla jej najhorším dôsledkom," povedal 47-ročný Djukanovič počas predvolebnej kampane. Premiér, ktorý sa uchádza už o šieste funkčné obdobie, sľúbil, že vláda "zachová stabilitu ekonomiky", ak dostane nový mandát.
Podľa najnovších prieskumov voličských preferencií má Djukanovičova koalícia prezývaná Európska Čierna Hora podporu jasnej väčšiny 51 percent voličov. Opozícia, v ktorej sa nachádzajú strany reprezentujúce srbskú menšinu a subjekty nespokojné s Djukanovičovou dominanciou, sú podľa spravodajskej agentúry AFP prakticky bez šance. Najsilnejšie opozičná Socialistická ľudová strana Čiernej Hory by mala získať 16,8 percenta, Nová srbská demokracia 12 percent a liberálne Hnutie za zmeny šesť percent hlasov. Vo voľbách kandiduje ďalších dvanásť strán a koalícií, no podľa prieskumov majú len minimálne šance na miesto v parlamente.
"Občania budú naďalej voliť vládnu koalíciu, keďže tu nie je žiadna jasná a kvalitná alternatíva. Dominancia koalície nie je vyjadrením jej sily, ale dôkazom slabosti rozdelenej opozície," povedal analytik Draško Djuranovič. Nedjeljko Rudovič z vplyvného denníka Vijesti však pripomína, že zásadné témy prídu na rad až po voľbách, keď "budú politici čeliť jedným z najvážnejších výziev posledných niekoľkých rokov". "Otázkou nie je to, čo sa bude diať 29. marca, ale potom. Uvidíme, ako sa Čierna Hora vyrovná so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou, ktorá ohrozuje životný štandard," povedal.
Čierna Hora sa oddelila od Srbska v júni 2006 po referende o nezávislosti, od decembra sa oficiálne uchádza o členstvo v EÚ. Stabilizačnú a asociačnú dohodu s EÚ, ktorá je prvým krokom k členstvu, krajina podpísala v októbri 2007. Čierna Hora chce byť aj súčasťou NATO. Na nedeľňajších voľbách sa zúčastní viac ako 1200 pozorovateľov, približne dvesto z nich zo zahraničia.
