PRAHA, BRATISLAVA. Na chvíľu to vyzeralo, že mu nič nevychádza. Bezzubo presadzuje úplne inú zahraničnopolitickú orientáciu ako vláda, nezabránil znovuzvoleniu Mirka Topolánka za šéfa ODS. Keď sa v decembri vzdal postu čestného predsedu ODS, vznikla okolo neho len málo vplyvná pravicová strana. Jeho euroskeptické výroky zostali v tieni úspešného predsedníctva v réžii jeho rivala. O jeho vplyve v ODS sa len neurčito šuškalo.
V utorok sa však 67ročný prezident a skúsený veterán českej politiky Václav Klaus vrátil späť do hry.
Prečo padla Topolánkova vláda a prečo odchádza maďarský premiér Gyurscány - komentár Petra Morvaya - KLIKNITE
Ako povie tatíček Klaus
Keď vo štvrtok dostane do rúk od premiéra jeho demisiu, je to on, kto vyberie ďalšieho. Otázky o tom, ktorá z možností je mu najbližšia, však on aj jeho kancelária usilovne odmietajú.
Keď Klaus v stredu preberal od šéfa Snemovne Miloslava Vlčka oficiálny záznam o hlasovaní, snažil sa len Čechov upokojiť. „Pád vlády nie je vecou neznámou a nijako katastrofickou,“ vyhlásil prezident. Podotkol, že demisiu vlády prevezme už po štvrtýkrát. „Riešením nebude nijaký zvrat nášho ponovembrového smerovania,“ uisťoval.
Ficov vírus ohrozuje celú Európu - komentár Luboša Palatu - KLIKNITE
Klaus pritom Česko do takejto situácie sám pomohol vmanévrovať. „Pri odvolávaní zohral minimálne psychologickú úlohu,“ vysvetlil pre SME český politológ Jiří Pehe. Jan Schwippel, jeden z dvoch rebelov ODS, ktorí sa o pád vlády pričinili, sa na Klausove euroskeptické názory odvolával aj vo svojom prejave pred hlasovaním. „Poznám bližšie pána prezidenta a to možno rozhodlo,“ povedal Hospodářskym novinám Schwippel.
Svoju rolu si Klaus podľa politológov užíva, a tak skoro sa jej nevzdá. Pehe napríklad za pravdepodobnú považuje možnosť, že Klaus vytvorí úradnícku vládu, ktorá bez dôvery v snemovni bude vládnuť až do volieb.
Voľby v septembri?
V hre sú aj ďalšie scenáre. Lubomír Kopeček z brnianskej Masarykovej univerzity za najpravdepodobnejšie považuje dva. Strany sa podľa prvého dohodnú na predčasných voľbách. Ešte v utorok večer sa predstavitelia najväčších strán ODS a ČSSD zhodli na možnom termíne – septembri.
„Druhou variantou je, že sa zopakuje to, čo už Česko zažilo v roku 2006,“ odhaduje pre SME Kopeček. Po voľbách v lete vtedy trvalo pol roka prakticky bezvládie, kým politici vytvorili vládu schopnú získať dôveru. „Je tiež možný nejaký mix oboch alternatív,“ dodal Kopeček.
Hádky pokračujú
Ako sa budú správať Klausovi politickí kolegovia, možno naznačilo v stredu rokovanie poslancov po odvolaní vlády. Ešte dopoludnia sa stihli pohádať. Keď David Rath z ČSSD vláde vyčítal, že zneužíva tajné služby, Ivan Langer z ODS zakričal: „Hoďte na toho blázna sieť.“ Langrovi potom vypli mikrofón.
Celú vec si stále vychutnáva šéf ČSSD Jiří Paroubek, ktorý hlasovanie o nedôvere vyvolal. Víťazstvo sa však v jeho prípade môže rýchlo premeniť na porážku. Nedávne prieskumy verejnej mienky naznačovali, že voliči sociálnych demokratov síce chceli Topolánkovo odstúpenie, ale nie počas predsedníctva.
V stredu sa Paroubek snažil svoj imidž napraviť. Ohlásil, že v utorok chce prerokovať v Snemovni vlastný balík opatrení proti ekonomickej kríze.
Lisabon teraz visí na vlásku
O tom, čo pád vlády spraví s Lisabonom, radarom a českým predsedníctvom v únii, sme sa rozprávali s analytikom JIŘÍM PEHEM.
Čo je hlavnou príčinou pádu českej vlády?
„Najdôležitejšou je kalkulácia ČSSD, že vďaka predsedníctvu v Európskej únii ODS rastú preferencie a to treba zastaviť. Môže to mať však oveľa väčšie dôsledky, ako si Paroubek predstavuje.“
Aké?
„Prvým je, že sa zvýšila rola prezidenta, ktorý má podľa ústavy len malé právomoci a v únii je vnímaný negatívne. To Česku uškodí. To súvisí s druhým dôsledkom. České predsedníctvo v únii sa skončilo v utorok. Formálne bude ďalej fungovať, ale politické líderstvo sa presunie inam. Potvrdzujú sa slová Nicolasa Sarkozyho, že nové členské krajiny nedokážu vládnuť únii. Poškodené sú teraz všetky. Najvážnejší dosah to má na Lisabon.“
Čo máte na mysli?
„Senátori ODS už nemajú motív ho podporiť. Ťažisko moci sa presunulo ku Klausovi. Osud Lisabonu a únie tak visí na tenkej niti.“
Akú úlohu teraz zohrajú komunisti?
„Nijaká väčšinová vláda nemôže vzniknúť bez ich podpory. ODS a ČSSD sú príliš polarizované.“
Čo bude s radarom?
„Jeho osud je spečatený. Už dávnejšie. Ibaže by ho Barack Obama v Prahe jednoznačne podporil a vyzval sociálnych demokratov, aby sa správali štátotvorne.“
Pavol Szalai
Americký radar asi vyšumí
Pád českej vlády hrá do kariet aj Rusom a odporcom Lisabonskej zmluvy.
PRAHA, BRATISLAVA. Mal to byť geniálny plán. Dve priority, Lisabon a radar, spojiť v jednom balíčku. Od utorka je po ňom.
Tým, že vláda Mirka Topolánka prišla o dôveru, sa pravdepodobnosť, že presadí americký radar v Brdoch, prudko znížila. Doteraz zmluva s Američanmi prešla len v Senáte.
Vedia to aj Rusi V ňom zase na schválenie čakala Lisabonská zmluva. Senátori ODS, ktorých hlasy na to treba, však za ňu mali hlasovať len výmenou za schválenie radaru v Snemovni. To sa nestalo.
Český politológ Lubomír Kopeček na otázku, čo bude s Lisabonskou zmluvou, hovorí, že horná komora ju bude čo najviac odsúvať.
Podobne to dopadne pravdepodobne aj s radarom, ktorého téma postupne „vyšumí“. „Aj preto, že špičky v Demokratickej strane mu nie sú naklonené,“ povedal SME zdroj z českej diplomacie. Na budúcom summite Európskej únie so Spojenými štátmi ho má zatieniť vojna proti extrémistom v Afganistane.
Koniec amerického radaru v Česku predpovedá aj Moskva, ktorá jeho umiestnenie v niekdajšej sovietskej zóne vždy odmietala. „Američania teraz čelia prakticky neprekonateľným ťažkostiam,“ povedal o ňom ruský veľvyslanec pri NATO Dimitrij Rogozin, ktorý dal pád Topolánkovej vlády práve do súvislosti s radarom.
Nuda v Prahe nebude „Nádej umiera posledná,“ povedal SME šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg. „Tá hra začína byť dosť veselá. Aspoň sa nebudeme nudiť,“ dodal minister.
Pavol Szalai
Čo o páde vlády písali svetové médiá
Britská televízia BBC: „Okrem toho, že predsedá únii, Česká republika je uprostred ratifikácie Lisabonskej zmluvy a rokuje o umiestnení americkej radarovej základne na českom území. Všetky tieto iniciatívy sú teraz spochybnené.“
Francúzsky denník Le Figaro: „Českému predsedníctvu hrozí, že bude paralyzované. Hrozí, že Lisabonská zmluva, ktorá závisí len od súhlasu Prahy a Dublinu, bude odsunutá.“
Britský denník Financial Times: „Nečakaný pád vlády Mirka Topolánka posilňuje francúzsky argument, podľa ktorého sa na predsedanie únie nehodí menšia a zle pripravená krajina.“
Rakúsky denník Die Presse: „V čase vlády bez dôvery bude mať prezident Klaus väčšiu moc a to aj v rámci českého predsedníctva EÚ. To je fakt, ktorý sa v Bruseli nikomu nepáči.“
(čtk)
Koruna a trhy reagovali mierne, sú zvyknuté
Po odvolaní vlády sa budú horšie presadzovať protikrízové opatrenia. Investori môžu Česko vnímať ako krajinu postihnutú krízou. Trhy reagovali na novú situáciu mierne.
PRAHA, BRATISLAVA. Českú vládu odvolali v čase, keď sú finančné trhy nervózne a krajina sa snaží odlíšiť od krajín, ako sú Maďarsko, Lotyšsko či Island, ktoré sú najviac postihnuté finančnou krízou.
„Vyslovenie nedôvery vláde uprostred ekonomickej krízy a v čase predsedníctva únie je od opozície experimentom, ktorý nemusí ostať bez ekonomických následkov,“ povedal pre ČTK analytik UniCredit Bank Pavel Sobíšek.
„Protikrízové opatrenia sú ohrozené, parlament sa teraz bude ešte viac zaoberať politikárčením namiesto schvaľovania potrebných zmien,“ upozorňuje prezident Asociácie penzijných fondov Jiří Rusnok.
Česká koruna sa včera oslabila z ranných hodnôt 27,10 až na 27,40 koruny za euro. Vladimír Pikora zo spoločnosti Next Finance nepovažuje toto oslabenie za dramatické a nevidí dôvod na ďalšie výraznejšie oslabovanie sa koruny. „Všetkým je jasné, že ozdravenie ekonomiky nepríde skôr, ako sa ozdraví ekonomika Nemecka, a preto nie je dôvod na paniku,“ myslí si Pikora.
Investori teraz zrovnávajú situáciu v Česku s Maďarskom. „Aj keď vývoj na politickej scéne je na prvý pohľad podobný, v realite je neporovnateľný,“ upozorňuje Pikora. Makroekonomické ukazovatele Česka a Maďarska sú neporovnateľné. „Obavy, že nás pád vlády zaraďuje medzi nestabilné ekonomiky, sú prehnané. Pády vlád sú bežné. Investori ich poznajú napríklad z Talianska,“ dodáva Pikora.
Pražská burza včera rástla. Index PX si pripísal 3,62 percenta a pokračoval v trende, ktorý začal začiatkom marca. Na burzovom parkete rástli najmä ceny akcií bánk a rafinérskej spoločnosti Unipetrol.
Vladimír Ješko
