Na piaty pokus sa lídrovi českej opozície podarilo odvolať pravicovú vládu. Uspel vďaka hlasom prebehlíkov.
PRAHA, BRATISLAVA. Poslanci ešte stále po jednom verejne hlasovali, Topolánek však už vedel, že skončil.
Keď svoje „za“ povedala bývalá poslankyňa Strany zelených Věra Jakubková, bolo to jasné. Návrh na odvolanie vlády získal 101 poslancov a podmienka na jej odvolanie tak bola splnená.
Návrh minulý týždeň podal šéf opozičnej ČSSD Jiří Paroubek. V utorok podvečer sa k nemu pridalo všetkých 97 členov poslaneckých klubov sociálnych demokratov a komunistov. Svoje áno povedali aj dvaja rebeli z ODS a dve poslankyne, ktoré dávnejšie vylúčila Strana zelených zo svojich radov.
Analýza pádu českej vlády - KLIKNITE
Vytrvalý Paroubek uspelParoubkovi sa Topolánkovu vládu podarilo potopiť na piaty raz. V minulých hlasovaniach sa počet poslancov proti vláde nikdy nevyšplhal nad číslo 98.
Problémy s podporou u poslancov mala Topolánkova vláda problémy už od začiatku. V januári 2007 sa jej dôveru podarilo získať len vďaka dvom prebehlíkom z ČSSD. V Snemovni bola vtedy patová situácia: sto poslancov koalície ODS, KDUČSL a Zelených proti sto poslancom ČSSD a KSČM.
Medzitým však Topolánkova koalícia po rôznych kauzách stratila niekoľko poslancov. Niektorí z nich však aj potom v dôležitých veciach hlasovali s vládou. Až do utorka.
Poslancov Vlastimila Tlustého a Jana Schwippela podľa pozorovateľov ovplyvnil najmä český prezident Václav Klaus.
Klaus pomstiteľTen sa do sporu s Topolánkom dostal už dávnejšie, napriek tomu, že to bol práve líder ODS, kto ho tak horkoťažko vlani presadil v parlamente za prezidenta. S tým, že sa Topolánek stal lídrom ODS, ktorú zakladal, sa pravdepodobne nikdy nezmieril.
Klaus, ostrý euroskeptik a ekoskeptik, kritizoval najmä vstup Strany zelených do vlády. Útočil aj na jej nominanta ministra zahraničných vecí Karla Schwarzenberga. Nepáčilo sa mu jeho dvojité občianstvo. Hádali sa aj v zahraničnej politike. Pravicový Klaus mal zrazu bližšie k Paroubkovi aj pre jeho proruské postoje, ktoré sa prejavili po vojne v Gruzínsku, kde sa plne postavil za Kremeľ.
Topolánek sa nevzdávaPodľa českej ústavy musí teraz premiér rezignovať, prezident musí vymenovať nového. Topolánek povedal, že demisiu predloží najskôr zajtra a dúfa, že tým, kto bude zostavovať vládu bude opäť on.
Úradnícku vládu, či vládu s podporou komunistov však Topolánek odmieta. Teoreticky môže Topolánek podľa ústavy vládnuť aj v demisii až do leta.
Okrem vlády v demisii existuje podľa českých médií ešte niekoľko variantov toho, čo sa bude diať po Topolánkovej rezignácii.
Jedna hovorí, že vznikne úradnícka alebo poloúradnícka vláda a potom sa budú konať predčasné voľby.
V hre je aj variant obnovenia súčasnej koalície.
Pád českej vlády podľa analytikov znamená pravdepodobne koniec Lisabonskej zmluvy a amerického radaru v Brdoch.
Na Lisabon potreboval Topolánek hlasy euroskeptických senátorov za ODS, na radar zase hlasy zelených a ľudovcov v Snemovni.
Na ťahu je veľký hráč Klaus
Topolánkova vláda padla, ďalší vývoj najviac ovplyvní český prezident.
Čo sa bude diať ďalej?
Odvolaný premiér Mirek Topolánek najskôr vo štvrtok (dnes je v Štrasburgu) zloží demisiu do rúk prezidenta Václava Klausa a ten ju prijme. Bude len na prezidentovi, koho poverí zostavením dočasnej vlády. Dovtedy bude Topolánek činným premiérom.
Koho poverí Klaus vedením vlády?
Topolánek tvrdí, že ako šéf najsilnejšieho subjektu v parlamente by mal poverenie dostať. Záleží len na Klausovi, ktorý Topolánka v láske nemá.
Kto bude vládnuť?
Premiérom môže zostať Topolánek, ako aj niekto, kto povedie úradnícku vládu. Tú by chcel Paroubek, Topolánek je proti, pretože by podľa neho vznikla len za podpory komunistov.
Široká koalícia ODS a ČSSD je vylúčená.
Čakajú Česko predčasné voľby?
S veľkou pravdepodobnosťou. Topolánek ich chce už v lete. Paroubkovi vyhovuje viac jeseň alebo jar budúceho roka.
Ako to bude s českým predsedníctvom?
Paroubek cez víkend povedal, že nechá Topolánka dovládnuť do júna, dokedy Česko únii predsedá. Predsedníctvo riadia najmä byrokrati, takže by to chod nemalo ohroziť. Môže to skomplikovať vyjednávaciu pozíciu Česka v Európskej únii, čo pripúšťa aj sám Topolánek. Odvolanie vlády podľa neho české predsedníctvo poškodilo.
Ako reagoval na pád českej vlády svet?
Ako ranu pre Topolánka uprostred predsedníctva, ktoré sa mu darilo celkom dobre viesť. Agentúra AP to spája s finančnou krízou.
Prečo vlastne vláda padla?
Topolánkova vláda visela pre tesný výsledok v parlamentných voľbách v roku 2006 na vlásku viackrát. Nakoniec o jej páde na piaty Paroubkov pokus rozhodli stranícki rebeli zo Strany zelených a ODS. Rozbuškou bol tlak premiérovho poradcu na Českú televíziu.
Mirek Tóda
Kto potopil vládu
Vlastimil Tlustý (ODS)
vnútrostranícky rebel, tvrdí, že ODS zradila voličov a odmieta reagovať na ekonomickú krízu. Neznáša sa s premiérom Topolánkom.
Jan Schwippel (ODS)
poslanecký klub ODS opustil minulý rok pre aféru poslanca Jana Moravu, ktorý zbieral kompromitujúce materiály na poslancov. Kritizoval Lisabonskú zmluvu.
Věra Jakubková, nezaradená
v novembri minulého roka so Zubovou vystúpili pre spory s vedením strany z poslaneckého klubu Strany zelených, v marci ich zo strany vylúčili. Kritizuje vládu a radar.
Olga Zubová, Demokratická strana zelených
po vylúčení zo Strany zelených je vo vedení novej strany. Preslávila sa, keď neprišla na voľbu prezidenta a poslala SMS, že je chorá.
Miriam Zsilleová
Rebeli ODS čakali na pokyn z Hradu
PRAHA, BRATISLAVA. Ak sa o politike hovorí, že sa robí v kuloároch, o tej českej to platí dvojnásobne. Poslanci hlasovali verejne, všetko dôležité sa však odohralo v zákulisí.
Kým opoziční poslanci v Snemovni argumentovali, prečo zvrhnúť vládu, premiér Mirek Topolánek v kuloároch rokoval s bývalými poslankyňami zelených. Nepresvedčil ani jednu a o pár hodín na to padol.
Niektorí poslanci ODS sa novinárom priznali, že čakajú „na pokyn z Hradu“ teda od Václava Klausa. Potvrdili tak jeho kľúčovú úlohu v celom odvolávaní Topolánka. Možno aj preto socialista Paroubek pripomenul Klausovu návštevu na víkendovom sneme ČSSD a hovoril o ňom len v dobrom.
Topolánek, ktorý stále veril, že to uhrá, zvolil útočnú reč. Paroubka obvinil z eštebáckej politiky a z odstavovania kritických novinárov. Komentátor Hospodářských novin Jindřich Šídlo to zobral s rezervou. „Tu končí všetok humor. Premiér obviňuje Paroubka z najväčšieho sprisahania po novembri 1989,“ napísal a pochopil to ako snahu nakloniť si médiá na svoju stranu. Pritom práve Topolánkov tlak na Českú televíziu hlasovanie vyprovokovalo.
Handrkovaniu v parlamente musela ustúpiť aj premiérova zahraničná politika. V predtuche, že sa natiahne, Topolánek zrušil stretnutie s ukrajinským prezidentom Viktorom Juščenkom, ktorý si musel vystačiť s prezidentom Václavom Klausom. Ten má rozhodne bližšie k Moskve než ku Kyjevu.
Pavol Szalai
Postup po vyslovení nedôvery vláde a prípadné konanie predčasných volieb upravuje Ústava Českej republiky.
Demisia vlády:Ak snemovňa vysloví vláde nedôveru, podá vláda demisiu. Demisiu podáva predseda vlády do rúk prezidenta republiky. Úraduje však do tej doby, než je menovaný nový kabinet.
Menovanie novej vlády:Prezident republiky najskôr menuje nového predsedu vlády a na jeho návrh ostatných členov kabinetu (prezident nie je viazaný žiadnym termínom, do ktorého by musel premiéra menovať).
Vláda musí do 30 dní od menovania predstúpiť pred Poslaneckú snemovňu a požiadať ju o vyslovenie dôvery.
Ak vláda dôveru nezíska, prezident menuje nového premiéra a jeho ministrov a táto vláda znovu do 30 dní požiada snemovňu o dôveru.
Ak ani druhý kabinet u poslancov neuspeje, menuje prezident predsedu vlády na návrh šéfa Poslaneckej snemovne. V prípade, že ani táto vláda nezíska do 30 dní od poslancov dôveru, môže prezident snemovňu rozpustiť. Do 60 dní nasledujú predčasné voľby.
Predčasné voľbySamostatná Česká republika zatiaľ zažila raz situáciu, kde politická kríza vrcholila vyhlásením predčasných volieb do Poslaneckej snemovne. Voľby sa konali v júni 1998 a predchádzala im demisia koaličného kabinetu Václava Klausa (ODS) v novembri 1997. Jeho vládu potom nahradila dočasná vláda nestraníka Josefa Tošovského.
Predčasné voľby sa vtedy konali na základe zvláštneho ústavného zákona o skrátení volebného obdobia dolnej komory parlamentu. K prijatiu takéhoto zákona je treba súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov a trojpätinovej väčšiny prítomných senátorov.
K predčasným voľbám môže dôjsť aj iným inými spôsobmi. Poslaneckú snemovňu môže rozpustiť prezident, a to v prípadoch, ktoré sú popísané v Ústave Českej republiky:
Snemovňa nevysloví dôveru vláde, ktorej predseda bol prezidentom menovaný na návrh predsedu Poslaneckej snemovne.
Snemovňa sa do troch mesiacov neuznesie na vládnom návrhu zákona, s ktorého prejednaním spojila vláda otázku nedôvery.
Snemovňa nie je dlhšie než tri mesiace uznášaniaschopná.
Zasadanie snemovne bolo prerušené na dlhšie než 120 dní.
Poslaneckú snemovňu pritom nemožno rozpustiť tri mesiace pred skončením jej volebného obdobia.
čtk
