BRATISLAVA. Pred desaťročím čelila slovenská vláda vážnej skúške, či má povoliť prelety vojenských lietadiel NATO ponad naše územie. Tie potom bombardovali Juhosláviu pod vedením Slobodana Miloševiča.
Bratislava mala ukázať, či sa stane spoľahlivým partnerom v očiach Západu, alebo dá prednosť podpore spriazanenej slovanskej krajiny, ktorá rozbehla etnické čistky na území Kosova.
Kabinet Mikuláša Dzurindu si zvolil prvú možnosť, rozhodnutie sa však nerodilo ľahko. „Vláda bola vo funkcii len polroka a v srbskej Vojvodine žilo 60tisíc našich krajanov. Bola to citlivá politická otázka," hovorí vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Charakter štátu sa podľa neho určuje práve v takýchto ťažkých situáciách.
Kukan: Zopakovali by sme to
„Chceli sme prispieť k zastaveniu násilných procesov v bývalej Juhoslávii a zároveň dokázať, že môžeme byť vnímaní ako budúci partner," pokračuje Kukan s tým, že reakciou bolo nepochopenie a kritika verejnosti i opozície, najmä SNS.
Vláda sa podľa neho zachovala správne. „Aj dnes by som postupoval rovnako. Bolo to správne rozhodnutie," dodal Kukan.
KDH: Stále sme proti
S otvorením vzdušného priestoru nesúhlasilo ani KDH, ktoré bolo vtedy súčasťou širokej vládnej koalície. „Postojom Jána Čarnogurského ako člena vlády dalo KDH najavo nesúhlas s týmto krokom, reaguje Martin Krajčovič, hovorca KDH. Za slovom si stoja aj dnes.
Vtedajší šéf zahraničného výboru Národnej rady Peter Weiss tvrdí, že rozhodnutie urobil na základe vtedajšieho chápania národného záujmu Slovenska.
Krátko predtým nám na rozdiel od našich partnerov z V4 aliancia neotvorila dvere. „Bolo to jedno z dvoch-troch najťažších politických rozhodnutí, ktoré som kedy urobil. Sme v NATO, ale emocionálna pachuť ostala," dodal Weiss.
Súčasný premiér Robert Fico sa k povoleniu preletov lietadiel NATO vyjadruje kriticky. Bombardovanie Srbska dokonca prirovnal k masakre v Srebrenici, kde bosnianski Srbi vyvraždili 8tisíc moslimov.
