SME
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Bombardovanie Srbska stále rozdeľuje

Severoatlantická aliancia prvýkrát zaútočila proti inému suverénnemu štátu. Chcela tak zabrániť humanitárnej katastrofe v Kosove.

Útoky NATO zasiahli aj mesto Surdulica.Útoky NATO zasiahli aj mesto Surdulica. (Zdroj: TASR/AP)

BELEHRAD, BRATISLAVA. Keď dnes na poludnie zazvonia po celom Srbsku sirény, bude to symbolické. Balkánska krajina si tým pripomenie presne desať rokov od času, keď podobný zvuk na jar 1999 počula prvýkrát. Oznamoval jej začiatok bombardovania lietadlami a strelami NATO.

Viaceré premiéry aliancie

Vtedajšia letecká akcia aliancie, ktorú pomenovali názvom Spojená sila, si pripísala veľa prvenstiev. Prvýkrát od druhej svetovej vojny do boja znova zasiahla nemecká armáda.

Operácia Spojená sila
  • Bola to prvá bojová misia NATO proti suverénnemu štátu a najväčšie bombardovanie v Európe od druhej svetovej vojny.

  • Do bojovej akcie sa po 50 rokoch zapojilo Nemecko.

  • Premiéru mal „neviditeľný" bombardér B-2.

Premiérovo si NATO vyskúšalo „neviditeľný bombardér" B­2. Všetko však prebije najdiskutovanejšie fakt: vojská Severoatlantickej aliancie prvýkrát zaútočili na iný suverénny štát.

„Keď si na to spomínam, myslím si, že niekedy je nevyhnutné použiť silu, aby bol nakoniec dobrý výsledok," povedal pre AFP americký diplomat Richard Holbrooke.

Súčasný vyslanec Obamovej vlády pre Pakistan a Afganistan bol jedným z hlavným mužov prezidenta Billa Clintona na Balkáne v deväťdesiatych rokoch. Rokoval aj s juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom.

„Pozerám sa späť na posledné stretnutie s Miloševičom s pocitom, že sme urobili správnu vec," dodal nedávno Holbrooke.

Zástancovia bombardovania, medzi ktorých v tom čase patrilo aj Slovensko, ho obhajovali tým, že Slobodan Miloševič nezvláda situáciu v Kosove. Vyčítali mu, že pri boji proti kosovským gerilám z UČK zomierali aj civilisti. Mnohí tiež opäť otvorili termíny „etnické čistenie" a „mäsiar z Balkánu".

Belehrad: NATO chybilo

Iný názor na bombardovanie stále panuje v Srbsku. Pred Bezpečnostnou radou OSN útoky včera odsúdil aj prezident Boris Tadič. Pripomenul tak svoje dávnejšie vyjadrenie, že „bombardovanie bolo zločinom proti národu".

Najväčšia otázka spočíva nad legitímnosťou tohto kroku. Severoatlantická aliancia totiž zaútočila bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, kde malo Srbsko aktívneho ruského spojenca. Podľa mnohých tým porušila medzinárodné právo.

Ráznu reakciu proti Miloševičovmu režimu podľa niektorých zapríčinili aj skúsenosti z predchádzajúceho konfliktu v Bosne a Hercegovine. Len počas jedného júnového týždňa bosnianski Srbi podporovaní Miloševičom zavraždili osemtisíc ľudí.

Miloševič využil útok

Hoci bombardovanie malo priniesť do Kosova pokoj, nestalo sa tak. Miloševičova vláda využila situáciu a nariadila odsun veľkej časti kosovských Albáncov.

Ako nedávno priznal aj škótsky sudca Medzinárodného súdu pre vojnové zločiny Iain Bonomy, až 800-­tisíc ľudí, takmer polovicu populácie, srbské jednotky donútili opustiť Kosovo. Miloševič sa tak snažil o bosniansky scenár, podľa ktorého sa väčšina vyhnaných späť nevrátila.

Hoci sa NATO snažilo ničiť hlavné vojenské ciele a Srbov vopred varovalo, kde zaútočí, nevyhlo sa civilným obetiam. Organizácia Human Right Watch hovorí, že na priamy následok bombardovania zomrelo 500 ľudí.

Podľa historika a súčasného vodcu kanadskej opozície Michaela Ingatieffa NATO čakalo, že Miloševič po niekoľkých dňoch ustúpi tlaku a splní požiadavky aliancie. Medzi nimi bol odsun vojakov z Kosova a povolenie príchodu aliančných jednotiek.

Ku kapitulácii pristúpil Miloševič až po 78 dňoch od bombardovania.

Kliknite - obrázok zväčšíte


Na sirény Srbi stále nezabudli

Takmer tri mesiace žilo Srbsko v strachu z náletov. Napriek deklarovanej snahe sa NATO civilným obetiam nevyhlo.

BELEHRAD, BRATISLAVA. Alekšinac je malé mestečko na juhu Srbska. Nemá nijaký strategický či vojenský význam, v minulosti bolo známe len pre okolité bane.

Letecké operácie NATO v Juhoslávii trvali len dva týždne, keď sa práve toto 17-­tisícové mesto dostalo do hlavných svetových správ.

Obývané centrum Alekšinacu sa v apríli 1999 stalo terčom útokov lietadiel a striel Severoatlantickej aliancie. Podľa srbských zdrojov vtedy zahynulo 15 osôb. Boli to prvé početné civilné obete bombardovania.

Technický omyl

„Keď zazneli sirény, utekali sme sa skryť do pivnice a prečkať to. Bolo to strašné," spomína na udalosti z apríla 1999 Marija (24), v súčasnosti študentka literatúry na univerzite v neďalekom meste Niš.

Podľa nej podniklo NATO na Alekšinac asi päť útokov, väčšinou zasiahli obytné domy. Sama poznala jednu rodinu, ktorej členovia počas bombardovania zahynuli.

Za civilné obete sa vtedy krátko po útoku velenie NATO ospravedlnilo s tým, že išlo o technické zlyhanie a strely mierili do neďalekých kasární. Miestnym Srbom to však ani po desiatich rokoch nestačí.

„Tých omylov bolo toľko, že neveríme, že to boli náhody," dodáva Marija a naráža na útok na konvoj utečencov či bombardovanie čínskej ambasády.

Aj Slováci

Bombardovanie NATO sa dotklo aj Slovákov, ktorí žijú vo Vojvodine. „Celý ten čas sme nechodili do školy," hovorí redaktorka TV SME Jarmila Palušková, ktorá vtedy študovala na gymnáziu.

Hoci jej rodnú dedinu Kovačicu priamo nebombardovali, útoky na neďaleký Belehrad či priemyselné Pančevo cítili aj tu.

„Sirény ohlasujúce útok bolo počuť aj päťkrát denne," dodáva. Spomína si, ako niektorí ľudia počas bombardovania podľa rád médií utekali s najpotrebnejšími vecami na polia.

Jej rodičia zo začiatku do práce nechodili. Neskôr však už museli. Matka každý deň dochádzala jedným z posledných mostov cez Dunaj do Belehradu.

Tomáš Vasilko

Pod zemou ostali stovky bômb

BELEHRAD, BRATISLAVA. Desať rokov po leteckých útokoch síl NATO na Srbsko je v krajine stále asi 2500 nevybuchnutých kazetových bômb. Väčšina z nich je 20 až 70 centimetrov pod povrchom zeme, čo zvyšuje riziko ich detonácie.

„Približne 15 štvorcových kilometrov v Srbsku akútne potrebujeme vyčistiť od kazetových bômb," citoval portál B92 Miroslava Pisareviča, zástupcu organizácie Norwegian National Aid.

Pisarevič upozorňuje, že ak to pôjde doterajším tempom, môže to trvať ešte 20 rokov. Srbsko bude potrebovať asi 30 miliónov eur na dokončenie úplného odstránenia bômb.

Belehrad zatiaľ paradoxne stále nepodpísal konvenciu o zákaze používania kazetovej munície. Tá by mu umožnila dostať sa k fondom určeným na odstraňovanie kazetových bômb ako aj na odškodnenie obetí.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 31 311
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 16 061
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 15 749
  4. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 10 328
  5. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 9 040
  6. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 9 005
  7. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 950
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 503
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 260
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 032
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michaely Terenzani

Premiér mohol spomenúť radšej USA ako Mongolsko, hovorí Billy Altansukh

Sedemsto mŕtvych na Slovensku by v Mongolsku považovali za katastrofu.

Autorka Lucia Alchusová Chrenko vydala dosiaľ dve knihy netradičnú kuchárku Tak ma mama naučila a Bohémky so zaujímavosťami z Francúzska, kde strávila polovicu života.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.

Šéf koncernu Rosnefť Igor Sečin ukazuje Vladimirovi Putinovi plány na ropné projekty za miliardy eur.
Božidara Turzonovová.

Neprehliadnite tiež

Atentátnik zabil pri útoku na vojenskú základňu v afganskom Ghazní 26 ľudí

Bol to jeden z najkrvavejších útokov za posledné mesiace.

Ilustračná fotografia.

Považujú ho za genocídu. Ukrajinci si pripomenuli 87. výročie hladomoru

Hladomor umelo vyvolal vtedajší sovietsky diktátor Josif Stalin.

Ukrajinskí nacionalisti si pripomínajú obete hladomoru zažatými svetlicami pred ruskou ambasádou v Kyjeve.

Koronavírus vo svete: Počet nakazených v Nemecku mierne klesá

Sledujeme dianie vo svete po vyhlásení pandémie. Ako sa vyvíja situácia v Česku, Nemecku a ďalších krajinách?

Ilustračná fotografia.

Džihádisti zabili v Nigérii najmenej 43 ľudí

Niekoľko ďalších ľudí je nezvestných, zrejme ich uniesli.

Nigérijská polícia. Ilustračná fotografia.