TALLINN. Pobaltské krajiny Estónsko, Lotyšsko a Litva si tento týždeň pripomínajú tragédiu spred 60 rokov, keď komunistické bezpečnostné sily pozatýkali desiatky tisíc ľudí a deportovali ich do odľahlých oblastí Sovietskeho zväzu.
Akcia z 25. marca 1949 je hlboko vrytá do pamäte niekoľkých generácií obyvateľov Pobaltia. Otvorená diskusia o týchto opatreniach bola počas existencie Sovietskeho zväzu zakázaná a Moskva ich stále nepovažuje za zločin.
Spomienkové podujatia sa budú konať v stredu vo všetkých troch krajinách.
"Moje srdce je vždy zlomené, keď si pomyslím na svoju matku - v tom čase 31-ročnú, ktorú tú noc zatkli so štyrmi deťmi vo veku dva, päť, šesť a deväť rokov, so mnou ako najmladšou. Vzali nás na stanicu, naložili do dobytčích vagónov, plných ďalších zúfalých ľudí a deportovali nás na Sibír," uviedla pre agentúru AFP Estónka Tiiu Teesaluová (62).
Pri raziách v roku 1949 zatkli vyše 90.000 Estóncov, Lotyšov a Litovcov. Medzi zadržanými boli príbuzní predstaviteľov predvojnových politických a kultúrnych elít, ktorých Moskva považovala za potenciálnu hrozbu pre svoju vládu.
Pobaltské štáty boli v rokoch 1918-1940 nezávislé, nasledovala však sovietska okupácia a anexia. Už vtedy začali deportácie desaťtisícov skutočných či domnelých predstaviteľov opozície, pričom sovietska moc označovala celé rodiny za "nepriateľov ľudu". Komunistickú vládu v Pobaltí na tri roky nahradila nacistická, keď Sovietsky zväz napadlo hitlerovské Nemecko.
Mnohí z deportovaných zomreli cestou alebo v exile. Tí, ktorí prežili, sa mohli vrátiť až po smrti diktátora Josifa Stalina v roku 1953. Navrátilci však museli čeliť rôznym formám útlaku a diskriminácie.
Pobaltské štáty získali opätovne nezávislosť rozpadom sovietskeho bloku v roku 1991.