SME

70 rokov v protismere?

Nielen voliči, ale aj vodiči sa delia na „pravicových“ a „ľavicových“. Pre Európanov žijúcich na kontinentálnej časti je prirodzené držať sa na ceste vpravo. Takto sa však nejazdí všade na svete a dlho sa nejazdilo ani u nás. Na Slovensku začali autá chod

Londýnska doprava – ako inak – jazdí sa vľavo.Londýnska doprava – ako inak – jazdí sa vľavo. (Zdroj: Foto – SITA, SXC. HU, ČTK, ARCHÍV)

Nielen voliči, ale aj vodiči sa delia na „pravicových" a „ľavicových". Pre Európanov žijúcich na kontinentálnej časti je prirodzené držať sa na ceste vpravo. Takto sa však nejazdí všade na svete a dlho sa nejazdilo ani u nás. Na Slovensku začali autá chodiť vpravo len pred 70 rokmi.

Prečo jazdia na opačnej strane? Pýtajú sa mnohí Slováci, keď sa ocitnú v strede premávky v Británii, Írsku, na Cypre či Malte. No vľavo sa dnes jazdí v 74 krajinách, vpravo v 166, rozdiel teda nie je až taký významný, ako sa zdá nám z Európy.

Práve Británia je „zodpovedná" za spôsob jazdy vo svojich bývalých kolóniách. „Americký šofér v Austrálii sa pozná podľa toho, že na križovatke nevyhodí smerovku, ale zapne stierače," hovorí dopravný expert Jozef Drahovský. Podľa neho nie je ani jedna strana výhodnejšia ako druhá, všetko je sila zvyku. Jediný problém prechodu na pravú stranu, ktorý pretrváva až dodnes, je pravidlo pravej ruky na križovatkách. „Síce sme prešli na pravú stranu, ale pravidlo prednosti sprava ostalo - majú ho aj v krajinách, kde sa jazdí vľavo." Keď teda ideme do pravotočivého kruhového objazdu, prednosť majú vozidlá prichádzajúce do kruhového objazdu, preto sa musí prednosť upravovať značkami. V krajinách jazdiacich vľavo sa vozidlo zaradí do susedného pruhu, takže nehrozí kolízia.

V Anglicku jazdím nerád, vyhýbam sa tomu. A keď ma vezie strýko a nastupujem do auta, vždy si chcem sadnúť k nemu za volant.

Miroslav Žbirka, hudobník

Sila zvyku

Ak sa ocitneme napríklad v Británii a musíme šoférovať, nie je to žiadna zábava. Vyhýba sa tomu aj hudobník Miroslav Žbirka, ktorý inak chodí do Británie veľmi často. Pochádza odtiaľ jeho mama a má tam rodinu. „Spomínam si, keď sme v Londýne točili klip k pesničke Zima, zima," hovorí. „Bola tam sebavedomá produkčná, ktorá si požičala auto napriek tomu, že som ju pred tým varoval a hovoril som jej, že metrom sa všade dostane rýchlejšie a jednoduchšie. Neprešla viac než tristo metrov a hneď ho aj vrátila. To naozaj trvá, než si zvykneme. Už aj chodec si musí zvyknúť, že najprv sa pozerá doprava a potom doľava. Veď tam aj sú výrazné tabule ,pozeraj doprava'. V Anglicku jazdím nerád a ak sa len trochu dá, vždy sa tomu vyhýbam. A keď ma vezie strýko a nastupujem do auta, vždy si chcem sadnúť k nemu za volant."

70_model.jpg

„Bola som dezorientovaná, nikdy by som tam nešoférovala. Vždy som išla hľadať zastávku autobusu na opačnú stranu. Mesiac som si nevedela zvyknúť, " hovorí galeristka Andrea Pallang, ktorá absolvovala mesačnú stáž v Dubline.

„Paradoxne nemám problém v Británii, lebo tam už viem, že musím byť opatrnejšia a sústrediť sa na cestu," hovorí Katarína Martinková z British Council. „Navyše, tam v miestach, kde čakajú turistov, píšu na chodníky, ktorým smerom sa máme pozerať. Horšie je to, ak sa po dlhšom čase vrátim na Slovensko. Doma nemám pocit ohrozenia, avšak zo zotrvačnosti sa stále pozerám na opačnú stranu cesty. Aspoň deň potrebujem, kým si zvyknem."

Jazda vľavo sa premieta aj do ďalších sfér života. Aj chodci chodia po chodníku vľavo, na eskalátore sa stojí tiež vľavo, opačne ako u nás rotujú aj otáčavé dvere.

70_nitra.jpg

Dobová pohľadnica zo starej Nitry.

Ako jazdia profesionáli

„Celkom rýchlo sa na to zvyká. Treba len dobre sledovať situáciu, ako sa správajú anglickí vodiči," hovorí Peter Koller, šofér autobusu Slovak Lines, ktorý chodí v rámci združenia dopravcov Eurolines do Londýna pravidelne už skoro pätnásť rokov. Chodci môžu mať podľa neho, paradoxne, väčšie problémy, lebo sú menej sústredení. „Pri šoférovaní by nemal profesionálny šofér nad ničím iným rozmýšľať," dodáva Koller.

Slovak Lines zatiaľ nemali žiadnu nehodu v Británii a už vôbec nie spojenú s ľavostrannou premávkou. Väčšie problémy majú naše autobusy len pri hľadaní parkovacieho miesta tak, aby mohli cestujúci bezpečne vystúpiť. Trajekty aj tunely sú však prispôsobené na výstup na ľavú a pravú stranu, takže ani európske autobusy nemajú problémy. Po prechode na druhú stranu sa však odporúča lepiť pásky na svetlomety, lebo pri našom nastavení svetiel by sme vodičov v protismere oslepovali.

Dnes už pri jazde nedržíme v ruke meče pripravené na útok, ale rýchlostné páky. Istú výhodu majú pri jazde vpravo šoféri-praváci. Nič sa nedá robiť, menšina sa v tomto prípade prispôsobuje väčšine.

70_cb.jpg

Praha v septembri 1937, keď sa ešte jazdilo vľavo. Pohľad na dolnú časť Václavského námestia pred hotelom Ambassador.

Z histórie jazdenia

V stredoveku bola jazda vľavo - samozrejme koňmo - výsadou urodzených. Tí vládli mečom, a keďže aj v tom čase boli väčšinou praváci, mohli tak lepšie reagovať na prípadný útok od protiidúceho jazdca.

Chudoba chodila pešo a bola jej vyhradená pravá strana. Po Veľkej francúzskej revolúcii (1789) sa zásadne menili pravidlá v zmysle „rovnosť, sloboda, bratstvo", a tak sa aj jazdci dostali do pravého pruhu. Keď sa o desať rokov neskôr chytil moci Napoleon, bolo po jazdeckej rovnosti a konská premávka sa vrátila doľava. Mimochodom, v Japonsku sa jazdí vľavo doteraz, presne z tých istých dôvodov ako vo Francúzsku pred revolúciou.

Zaujímavý dôvod prechodu na pravú stranu uvádza bloger Ján Šoltés. Koncom 18. storočia pohoniči vo Francúzsku a USA začali prepravovať náklady vo veľkých záprahoch, na ktoré potrebovali niekoľko párov koní. Pohoniči si sadali na ľavú stranu, aby pravou rukou mohli mocne držať opraty. Bolo teda žiaduce, aby sa oproti prichádzajúce záprahy obchádzali zľava.

Jazdilo sa vľavo

Aj po prvej svetovej vojne boli v Európe mnohé štáty, kde sa jazdilo vľavo. Okrem Československa aj Rakúsko, Maďarsko, Juhoslávia, Portugalsko a Luxembursko.

„Začiatkom 19. storočia, v čase napoleonských vojen bola zavedená na

územiach obsadených Napoleonom jazda vľavo," hovorí Zoltán Szabó, lektor bratislavského Múzea dopravy. „Toto dedičstvo zostalo aj za čias Rakúsko-Uhorska, až do roku 1918, keď vznikla prvá Československá republika. Za prvej ČSR sa u nás, podobne ako v okolitých nástupníckych štátoch, jazdilo vľavo. V prvých rokoch republiky to nebolo vyslovene nariadené, vozidlo malo k dispozícii prakticky celú šírku cesty, len pri stretávaní sa s protiidúcim vozidlom bolo predpísané vzájomné vyhýbanie sa vpravo."

Šoltés spomína vo svojom článku kuriózny prípad Rakúska v ponapoleonskom období. „Polovica krajiny jazdila vľavo, druhá polovica vpravo. Presnou deliacou čiarou bolo územie dobyté Napoleonom v roku 1805."

Poďme doprava

O zjednotení cestnej premávky sa začalo hovoriť na parížskej konferencii v roku 1926.

Podľa opatrenia Národného zhromaždenia republiky Československej sa malo prejsť doprava od 1. mája 1939.

Plánovaný prechod však urýchlila nemecká okupácia. „Koncom roku 1938, po mníchovskej dohode, bolo v Nemeckom obsadených sudetských oblastiach takmer okamžite nariadené jazdenie vozidiel vpravo," uvádza Zoltán Szabó. „Neboli s tým väčšie problémy, nemecká komunita v pohraničných oblastiach bola pomerne disciplinovaná. A vopred ju na to pripravovali.

V polovici marca 1939 nemecká branná moc obsadila zvyšok českého územia.

Postupne, v priebehu dvoch-troch týždňov sa v Čechách prešlo na pravostrannú jazdu.

Oznamovalo sa to všemožnými prostriedkami. V rozhlase, miestnym hlásením, ale hlavne plagátmi s textmi typu: Už aj v Prahe jazdíme vpravo! Samozrejme, dvojjazyčne, po česky a nemecky.

Jazda vpravo sa štyri dni po vzniku slovenského štátu 14. marca 1939 zaviedla aj u nás. „Nariadenie nadobudlo účinnosť 18. marca 1939 na Slovensku, najprv v Bratislave a neskôr aj v ostatných častiach štátu," hovorí Szabó.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 29 696
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 415
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 910
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 258
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 092
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 841
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 771
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers: ONLINE prenos zo zápasu základnej časti NHL. Hrá aj Juraj Slafkovský.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu zámorskej NHL: Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers.


Tomáš Záborský a František Gajdoš v zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy medzi HK Poprad - HK Nitra.

Pozrite si prehľad športových udalostí v piatok 29. marca. Aký je program dňa?


Viliam Čacho.

Vypočujte si piatkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka v zápase proti Nórsku.

Futbalisti odohrali prvé zápasy v príprave na EURO.


SkryťZatvoriť reklamu