SME
Streda, 23. október, 2019 | Meniny má Alojzia

70 rokov v protismere?

Nielen voliči, ale aj vodiči sa delia na „pravicových“ a „ľavicových“. Pre Európanov žijúcich na kontinentálnej časti je prirodzené držať sa na ceste vpravo. Takto sa však nejazdí všade na svete a dlho sa nejazdilo ani u nás. Na Slovensku začali autá chod

Londýnska doprava – ako inak – jazdí sa vľavo.Londýnska doprava – ako inak – jazdí sa vľavo.(Zdroj: Foto – SITA, SXC. HU, ČTK, ARCHÍV)

Nielen voliči, ale aj vodiči sa delia na „pravicových" a „ľavicových". Pre Európanov žijúcich na kontinentálnej časti je prirodzené držať sa na ceste vpravo. Takto sa však nejazdí všade na svete a dlho sa nejazdilo ani u nás. Na Slovensku začali autá chodiť vpravo len pred 70 rokmi.

Prečo jazdia na opačnej strane? Pýtajú sa mnohí Slováci, keď sa ocitnú v strede premávky v Británii, Írsku, na Cypre či Malte. No vľavo sa dnes jazdí v 74 krajinách, vpravo v 166, rozdiel teda nie je až taký významný, ako sa zdá nám z Európy.

Práve Británia je „zodpovedná" za spôsob jazdy vo svojich bývalých kolóniách. „Americký šofér v Austrálii sa pozná podľa toho, že na križovatke nevyhodí smerovku, ale zapne stierače," hovorí dopravný expert Jozef Drahovský. Podľa neho nie je ani jedna strana výhodnejšia ako druhá, všetko je sila zvyku. Jediný problém prechodu na pravú stranu, ktorý pretrváva až dodnes, je pravidlo pravej ruky na križovatkách. „Síce sme prešli na pravú stranu, ale pravidlo prednosti sprava ostalo - majú ho aj v krajinách, kde sa jazdí vľavo." Keď teda ideme do pravotočivého kruhového objazdu, prednosť majú vozidlá prichádzajúce do kruhového objazdu, preto sa musí prednosť upravovať značkami. V krajinách jazdiacich vľavo sa vozidlo zaradí do susedného pruhu, takže nehrozí kolízia.

V Anglicku jazdím nerád, vyhýbam sa tomu. A keď ma vezie strýko a nastupujem do auta, vždy si chcem sadnúť k nemu za volant.

Miroslav Žbirka, hudobník

Sila zvyku

Ak sa ocitneme napríklad v Británii a musíme šoférovať, nie je to žiadna zábava. Vyhýba sa tomu aj hudobník Miroslav Žbirka, ktorý inak chodí do Británie veľmi často. Pochádza odtiaľ jeho mama a má tam rodinu. „Spomínam si, keď sme v Londýne točili klip k pesničke Zima, zima," hovorí. „Bola tam sebavedomá produkčná, ktorá si požičala auto napriek tomu, že som ju pred tým varoval a hovoril som jej, že metrom sa všade dostane rýchlejšie a jednoduchšie. Neprešla viac než tristo metrov a hneď ho aj vrátila. To naozaj trvá, než si zvykneme. Už aj chodec si musí zvyknúť, že najprv sa pozerá doprava a potom doľava. Veď tam aj sú výrazné tabule ,pozeraj doprava'. V Anglicku jazdím nerád a ak sa len trochu dá, vždy sa tomu vyhýbam. A keď ma vezie strýko a nastupujem do auta, vždy si chcem sadnúť k nemu za volant."

70_model.jpg

„Bola som dezorientovaná, nikdy by som tam nešoférovala. Vždy som išla hľadať zastávku autobusu na opačnú stranu. Mesiac som si nevedela zvyknúť, " hovorí galeristka Andrea Pallang, ktorá absolvovala mesačnú stáž v Dubline.

„Paradoxne nemám problém v Británii, lebo tam už viem, že musím byť opatrnejšia a sústrediť sa na cestu," hovorí Katarína Martinková z British Council. „Navyše, tam v miestach, kde čakajú turistov, píšu na chodníky, ktorým smerom sa máme pozerať. Horšie je to, ak sa po dlhšom čase vrátim na Slovensko. Doma nemám pocit ohrozenia, avšak zo zotrvačnosti sa stále pozerám na opačnú stranu cesty. Aspoň deň potrebujem, kým si zvyknem."

Jazda vľavo sa premieta aj do ďalších sfér života. Aj chodci chodia po chodníku vľavo, na eskalátore sa stojí tiež vľavo, opačne ako u nás rotujú aj otáčavé dvere.

70_nitra.jpg

Dobová pohľadnica zo starej Nitry.

Ako jazdia profesionáli

„Celkom rýchlo sa na to zvyká. Treba len dobre sledovať situáciu, ako sa správajú anglickí vodiči," hovorí Peter Koller, šofér autobusu Slovak Lines, ktorý chodí v rámci združenia dopravcov Eurolines do Londýna pravidelne už skoro pätnásť rokov. Chodci môžu mať podľa neho, paradoxne, väčšie problémy, lebo sú menej sústredení. „Pri šoférovaní by nemal profesionálny šofér nad ničím iným rozmýšľať," dodáva Koller.

Slovak Lines zatiaľ nemali žiadnu nehodu v Británii a už vôbec nie spojenú s ľavostrannou premávkou. Väčšie problémy majú naše autobusy len pri hľadaní parkovacieho miesta tak, aby mohli cestujúci bezpečne vystúpiť. Trajekty aj tunely sú však prispôsobené na výstup na ľavú a pravú stranu, takže ani európske autobusy nemajú problémy. Po prechode na druhú stranu sa však odporúča lepiť pásky na svetlomety, lebo pri našom nastavení svetiel by sme vodičov v protismere oslepovali.

Dnes už pri jazde nedržíme v ruke meče pripravené na útok, ale rýchlostné páky. Istú výhodu majú pri jazde vpravo šoféri-praváci. Nič sa nedá robiť, menšina sa v tomto prípade prispôsobuje väčšine.

70_cb.jpg

Praha v septembri 1937, keď sa ešte jazdilo vľavo. Pohľad na dolnú časť Václavského námestia pred hotelom Ambassador.

Z histórie jazdenia

V stredoveku bola jazda vľavo - samozrejme koňmo - výsadou urodzených. Tí vládli mečom, a keďže aj v tom čase boli väčšinou praváci, mohli tak lepšie reagovať na prípadný útok od protiidúceho jazdca.

Chudoba chodila pešo a bola jej vyhradená pravá strana. Po Veľkej francúzskej revolúcii (1789) sa zásadne menili pravidlá v zmysle „rovnosť, sloboda, bratstvo", a tak sa aj jazdci dostali do pravého pruhu. Keď sa o desať rokov neskôr chytil moci Napoleon, bolo po jazdeckej rovnosti a konská premávka sa vrátila doľava. Mimochodom, v Japonsku sa jazdí vľavo doteraz, presne z tých istých dôvodov ako vo Francúzsku pred revolúciou.

Zaujímavý dôvod prechodu na pravú stranu uvádza bloger Ján Šoltés. Koncom 18. storočia pohoniči vo Francúzsku a USA začali prepravovať náklady vo veľkých záprahoch, na ktoré potrebovali niekoľko párov koní. Pohoniči si sadali na ľavú stranu, aby pravou rukou mohli mocne držať opraty. Bolo teda žiaduce, aby sa oproti prichádzajúce záprahy obchádzali zľava.

Jazdilo sa vľavo

Aj po prvej svetovej vojne boli v Európe mnohé štáty, kde sa jazdilo vľavo. Okrem Československa aj Rakúsko, Maďarsko, Juhoslávia, Portugalsko a Luxembursko.

„Začiatkom 19. storočia, v čase napoleonských vojen bola zavedená na

územiach obsadených Napoleonom jazda vľavo," hovorí Zoltán Szabó, lektor bratislavského Múzea dopravy. „Toto dedičstvo zostalo aj za čias Rakúsko-Uhorska, až do roku 1918, keď vznikla prvá Československá republika. Za prvej ČSR sa u nás, podobne ako v okolitých nástupníckych štátoch, jazdilo vľavo. V prvých rokoch republiky to nebolo vyslovene nariadené, vozidlo malo k dispozícii prakticky celú šírku cesty, len pri stretávaní sa s protiidúcim vozidlom bolo predpísané vzájomné vyhýbanie sa vpravo."

Šoltés spomína vo svojom článku kuriózny prípad Rakúska v ponapoleonskom období. „Polovica krajiny jazdila vľavo, druhá polovica vpravo. Presnou deliacou čiarou bolo územie dobyté Napoleonom v roku 1805."

Poďme doprava

O zjednotení cestnej premávky sa začalo hovoriť na parížskej konferencii v roku 1926.

Podľa opatrenia Národného zhromaždenia republiky Československej sa malo prejsť doprava od 1. mája 1939.

Plánovaný prechod však urýchlila nemecká okupácia. „Koncom roku 1938, po mníchovskej dohode, bolo v Nemeckom obsadených sudetských oblastiach takmer okamžite nariadené jazdenie vozidiel vpravo," uvádza Zoltán Szabó. „Neboli s tým väčšie problémy, nemecká komunita v pohraničných oblastiach bola pomerne disciplinovaná. A vopred ju na to pripravovali.

V polovici marca 1939 nemecká branná moc obsadila zvyšok českého územia.

Postupne, v priebehu dvoch-troch týždňov sa v Čechách prešlo na pravostrannú jazdu.

Oznamovalo sa to všemožnými prostriedkami. V rozhlase, miestnym hlásením, ale hlavne plagátmi s textmi typu: Už aj v Prahe jazdíme vpravo! Samozrejme, dvojjazyčne, po česky a nemecky.

Jazda vpravo sa štyri dni po vzniku slovenského štátu 14. marca 1939 zaviedla aj u nás. „Nariadenie nadobudlo účinnosť 18. marca 1939 na Slovensku, najprv v Bratislave a neskôr aj v ostatných častiach štátu," hovorí Szabó.

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Katarína pomáha ľuďom svojimi mydlami
  2. Komerčné priestory v Jarabinkách: Istí zákazníci = isté tržby
  3. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  4. Rehabilitačná lekárka radí: Aj sedieť treba vedieť.
  5. Zabudni na prvoplánové kostýmy. Tu sa budeš skutočne báť
  6. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Deti jedia málo ovocia a zeleniny. Multivitamíny ich nenahradia
  9. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  10. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  1. Grafickí dizajnéri ukázali, ako možno zmeniť charakter miesta
  2. Komerčné priestory v Jarabinkách: Istí zákazníci = isté tržby
  3. Zabudni na prvoplánové kostýmy. Tu sa budeš skutočne báť
  4. Rehabilitačná lekárka radí: Aj sedieť treba vedieť.
  5. Zdravotné stoličky Adaptic sú v predaji tiež na Slovensku
  6. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  7. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  8. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  9. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  10. Deti jedia málo ovocia a zeleniny. Multivitamíny ich nenahradia
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 17 961
  2. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 12 670
  3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 9 740
  4. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 8 780
  5. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 8 536
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 7 115
  7. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu 5 776
  8. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 5 445
  9. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 5 399
  10. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 5 147