Budapešť/Praha 2. mája (TASR) - S rozšírením Európskej únie sa začlenenie Rómov stane interným problémom spoločenstva. Brusel nalieha, aby kandidátske krajiny na členstvo v EÚ urobili viac pre ich integráciu, píše nemecký denník Handelsblatt.
Belgicko pohrozilo Slovensku opätovným zavedením víz, ak nezastaví vysťahovaleckú vlnu svojej rómskej menšiny. Popudom na to bolo asi 120 Rómov zo Slovenska, ktorí od zrušenia vízovej povinnosti požiadali v Belgicku o azyl.
Upozornenia Západu, aby kandidátske krajiny zlepšili životné podmienky menším, ako napríklad Rómov, pre ne nie sú ničím novým. Predsa by však pre Slovákov, ktorí by radi vstúpili do EÚ a NATO, bolo zavedenie víz do Bruselu šokom.
Problémy s rómskou politikou však nemá len Slovensko: Splnomocnenec slovenskej vlády pre riešenie problémov rómskej menšiny Vincent Danihel cez víkend konštatoval, že krajiny EÚ položili latku náročnosti v tejto otázke medzi kandidátskymi krajinami rozdielne vysoko. V Česku mali viaceré "rasisticky motivované" útoky na Rómov, ale o Prahe sa v súvislosti s hrozbami zavedenia vízovej povinnosti hovorí "oveľa zriedkavejšie ako o nás".
Namiesto toho, aby sa pristúpilo k problému spoločne, EÚ a Stredoeurópania si posúvajú Čierneho Petra jeden druhému. Nadregionálnu konferenciu doteraz o tejto tematike usporiadali len súkromné nadácie.
Pochopiteľná požiadavka z Bruselu, že by kandidátske krajiny mali lepšie začleňovať menšiny, obsahuje nevyslovený dodatok: "aby ste sa tým nestali príťažou pre rast nášho západného blahobytu". Krajiny ako Slovensko naproti tomu už dlho poukazujú na to, že vysťahovalectvo Rómov je motivované predovšetkým ekonomicky: Príťažlivé sociálne dávky pre uchádzačov o azyl v niektorých krajinách EÚ hrajú pritom rozhodujúcu úlohu.
Aj Rumunsko sa usiluje, aby sa vyrovnalo s kritikou Bruselu a aby zlepšilo životné podmienky Rómov. Preto Bukurešť pracuje na programe zlepšenia životných podmienok Rómov, ktorým chce riešiť ich pracovné, vzdelávacie i zdravotnícke problémy. Európska komisia označila diskrimináciu Rómov v Rumunsku za obzvlášť znepokojujúcu.
V Maďarsku sa situácia Rómov stala dôležitou témou otvorenej diskusie a tiež medzistraníckych sporov, lebo maďarský Róm získal vo Francúzsku štatút utečenca. Sociálnodemokratická a liberálna opozícia to využila ako zámienku, aby obvinili konzervatívnu vládu premiéra Viktora Orbána z ťažkého zanedbávania Rómov.
Orbán odpovedal, že jeho krajina v zachovávaní ľudských práv je porovnateľná s ktorýmkoľvek západným štátom. Jeho vláda robí v otázke Rómov podstatne viac než jej predchodkyne. Nezávislí pozorovatelia sa domnievajú, že napriek zavedenej pomoci musí vláda tento problém riešiť dôslednejšie a nechápať ho len ako dlhodobý.
Prijatie zákona proti diskriminácii Rómov a iných menšín by mohol byť dôležitým krokom. S ohľadom na silnú politickú polaritu sa však nadstranícky kompromis na presadenie takéhoto zákon zdá teraz ako sotva možný.
V Česku diskutuje v súčasnosti vláda a parlament o 20-ročnom programe sociálneho vyrovnania medzi Rómami a Čechmi. Najdôležitejším cieľom je, aby sa dosiahla rovnoprávnosť Rómov v školách a na pracoviskách. Na etnickú kvotáciu, podľa ktorej by sa Rómovia podieľali na počte zamestnancov vo verejnej správe úmerne svojmu podielu na celkovom počte obyvateľov, v Prahe však nikto nemyslí.
Český vicepremiér pre právnu reformu Pavel Rychetský zdôraznil, že nejde o to, aby došlo k asimilácii Rómov, ale o ich integráciu. V Česku sa vlani v medzinárodných súvislostiach stalo smutne známym meste Ústí nad Labem, kde obyvatelia pri zhovievavosti úradov a polície postavili múr okolo rómskeho sídliska.
V pozadí konfliktu je osídľovacia politika československých úradov počas komunistického obdobia. Vtedy rómske obydlia v krajine zbúrali a ich obyvateľov nasťahovali do miest. Keď sa niektoré rodiny ocitli na tej istej ulici, rozptýlili ich po rôznych činžiakoch. Úrady chápali tento postup ako usídľovanie, lebo kočovný národ predstavoval pre komunistov faktor neistoty, uzatvára Handelsblatt.
jns dem
