BAKU, PRAHA. Ďalšia bývalá sovietska republika sa de facto mení na monarchiu. Vyše 92 percent Azerbajdžancov sa v celoštátnom referende vyslovilo za to, aby ich prezident Ilcham Alijev mohol svoju funkciu zastávať doživotne.
Plebiscitom sa ruší článok, podľa ktorého nesmela tá istá osoba kandidovať na najvyššiu funkciu viac než dvakrát. V praxi to znamená, že predstaviteľ najsilnejšieho rodu, ktorý sa stane prezidentom, sa nechá z trónu vystrnadiť len násilím alebo smrťou.
Súčasný líder Azerbajdžanu môže teda zostať vo funkcii i po roku 2013, keď by podľa pôvodného znenia ústavy už nesmel na najvyššiu funkciu kandidovať. Teraz je však takmer isté, že budúce voľby vyhrá.
Silný klan Alijevovcov
Vládnuci klan má v bývalých ázijských sovietskych republikách vždy v rukách najdôležitejšie rezorty, propagandu, médiá, parlament i políciu a armádu. Alijevovci vládnu Azerbajdžanu už vyše 20 rokov.
Otec Ilchama Gejdar Alijev bol najprv tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Azerbajdžanu, keď padol ZSSR, nechal sa zvoliť za prezidenta.
Syna ako svojho následníka dlho pripravoval, a keď v roku 2003 zomrel, nebolo pochýb, že Ilcham funkciu zdedí.
Azerbajdžan nie je jedinou bývalou sovietskou republikou, kde súčasný vládca robí všetko preto, aby mohol zostať pri moci neobmedzene dlho.
Dokonca i v Rusku sa prezidenti volia len formálne, v skutočnosti si terajší vyberá svojho následníka, ako si Boris Jeľcin vybral Vladimíra Putina a ten zasa vlani Dmitrija Medvedeva.
Obchádzanie ústavy
V strednej Ázii sa však ani nedemokratické zmeny v zákonoch vodcovia nesnažia ničím maskovať. Uzbecký prezident Islam Karimov, ktorý vládne krajine od roku 1989, si rôznymi ústavnými úpravami svoje obdobie moci predlžuje, a zastáva najvyššiu funkciu už 20 rokov.
Kazašský prezident Nursultan Nazarbajev si v roku 2007 pozmenil ústavu tak, aby sa mohol nechať voliť hlavou štátu večne. Ani jeho tadžický kolega Emomali Rachmon nezostal pozadu a predĺžil si volebné obdobie až do roku 2020, teda do veľmi neskorého dôchodkového veku.
