PRAHA. Iba dva dni platnosti organizačného opatrenia v Poslaneckej snemovni, ktoré novinárom s televíznymi kamerami zakazuje vstup do foyeru pred rokovacou sálou, stačili na to, aby sa objavil návrh vrátiť všetko do starých koľají.
Za zrušenie zákazu, ktorý komplikuje prácu televíznych štábov, sa už vyslovila ČSSD a niektorí nezaradení poslanci. Za istých podmienok by bol za aj minister financií Mroslav Kalousek (KDU-ČSL).
K návrhu, ktorý bez akejkoľvek verejnej debaty či rozpravy v pléne schválila Stála komisia pre prácu Kancelárie Poslaneckej snemovne, sa nikto verejne nehlási. Predsedom komisie je poslanec ODS Lubomír Suk. Nariadenie, ktoré vážne komplikuje kameramanom a televíznym staniciam prácu, pritom najviac vyhovuje vláde, v ktorej má hlavné slovo ODS. Ministri sa môžu nepríjemným otázkam vyhýbať ľahšie než v minulosti.
"Určite to nikomu nepomohlo, pretože novinári, ktorí píšu, tam môžu a my s kamerami si nič nemôžeme nakrútiť a musíme byť tu dole (v tlačovom stredisku). Takže pre nás je to určite horšie," povedal pre TASR kameraman novej českej spravodajskej televíznej stanice Z1. Narážal na skutočnosť, že pre fotografov a redaktorov rozhlasových staníc a novín sa nič nezmenilo.
Zmenu pravidiel, ktorá platí od utorka, si však nevie vynachváliť minister práce a sociálnych vecí Petr Nečas z ODS. "Myslím si, že je to správny krok. Boli to nedôstojné situácie, keď si človek nemohol odskočiť ani na toaletu. Navyše, nemravné praktiky prakticky všetkých českých televízií, ktoré používali ruchové mikrofóny, a v podstate vás nelegálne odpočúvali, vylučovali, aby sa (vo foyer) mohli poslanci navzájom dohodnúť, rozprávať sa, telefonovať. Stále sa musíte otáčať, či na vás nemieri kamera, ktorá má pustený ruchový mikrofón. Takže to považujem za správny krok," povedal Nečas pre TASR.
Rovnaký názor má aj poslanec ODS Marek Benda. Pred časom presadil v parlamente voči médiám reštriktívnu novelu, ktorá pod hrozbou vysokej pokuty zakazuje zverejňovanie policajných materiálov, najmä odpočúvaných rozhovorov.
"Bolo to určite rozumné rozhodnutie, pretože sme boli skutočne asi jediný parlament na svete, kde sa nedalo z rokovacej sály vyjsť bez toho, aby človeka nezachytili televízne štáby. Pre všetkých, najmä pre vládu a ďalších činiteľov, to bol velikánsky problém. Nie je to o tom, že by nechceli komunikovať," myslí si Benda.
Nečasov kolega z vlády, minister financií a poslanec Miroslav Kalousek (KDU-ČSL), však priznáva, že zákaz kamier vo foyer nie je ideálnym riešením. "Nie som tým nijako nadšený. Myslím si, že keby došlo k dohode, že kameramani budú čakať na rozhovor a nebudú špehovať každý pohyb, tak by sa to dalo ľahko vrátiť (späť)," konštatoval.
Rozhodnutie parlamentnej komisie však predstavuje problém aj pre ďalších poslancov, ktorí boli v Česku vždy zvyknutí, že vývoj v Snemovni či rôzne politické kauzy a výroky oponentov môžu komentovať okamžite stačilo iba vstať z poslaneckej lavice a urobiť niekoľko krokov ku kamerám. Redaktorov s mikrofónmi a diktafónmi poslanci pred rokovacou sálou síce stále nájdu, ale platí nepísané pravidlo, že politici sa potrebujú najmä vidieť, pretože sú presvedčení, že najviac politických bodov môžu zozbierať v televíznom spravodajstve.
"My sme nevedeli o tom rozhodnutí stálej komisie. Bol tam jeden náš zástupca, ale ten nás neinformoval, a my navrhneme zmenu. Už sme ju dnes navrhli a ako klub (ČSSD) to budeme požadovať. Ako vedenie (klubu) sme sa na tom zhodli hneď, ako sme sa o tom dozvedeli. Zaskočilo nás to," povedal pre TASR podpredseda Poslaneckej snemovne Lubomír Zaorálek (ČSSD).
Jeho ČSSD vyzvala parlamentnú komisiu, aby svoje "nešťastné" rozhodnutie prehodnotila a "opäť umožnila televíznym štábom vstup do kuloárov pred rokovacou sálou, aby mali dôstojné podmienky pre svoju prácu".
Paradoxom je, že v stálej komisii, ktorá o kamerách rozhodla, sedí aj zástupca ČSSD. Ten pritom o "novinke", ktorú tiež podporil, vedenie svojej strany ani len neinformoval. Vedenie socialistov sa tak o zmene dozvedelo až v rovnakom čase ako televízni kameramani a technici v utorok pred začiatkom schôdze poslancov.
V minulosti neboli kamery príjemné nielen niektorým ministrom či premiérovi Mirkovi Topolánkovi, ale ani tzv. rebelantom, ktorí mali problémy s vlastnými stranami a občas sľubovali, že nebudú hlasovať tak, ako to od nich materské strany očakávajú.
"Sú na to dva pohľady: Jeden je taký, že to môže znamenať isté vytlačenie médií s cieľom, aby tu bolo viac súkromia, viac pokoja. Keď je niekedy dôležité hlasovanie, tak človek nemá šancu vyjsť zo sály bez toho, aby sa musel predierať kordónom kamier. Ale je to obmedzenie. Je pravdou, že verejnosť by mala byť (o dianí v parlamente) informovaná, má právo na informácie," priznal jeden z "odbojných", poslanec Ludvík Hovorka z KDU-ČSL s tým, že k takejto zmene pravidiel pre kameramanov mala predchádzať diskusia. Ako dodal, na návrat do starých koľají by si rýchlo zvykol.
V Poslaneckej snemovni už aj v minulosti dochádzalo k pokusom oddeliť poslancov od novinárov. O akomsi kordóne v 90. rokoch nahlas uvažoval napríklad aj poslanec a minister Jan Stráský.
Menšie obmedzenia sa však v dolnej komore realizovali. Keď novinári opakovane písali o neskutočne nízkych cenách jedál a nápojov v parlamentných reštauráciách, prišlo rozhodnutie, že sa tam môže vstupovať iba s poslaneckou čipovou kartou. Tú novinári, pochopiteľne, nevlastnia. Reakcia prišla pred niekoľkými rokmi aj po sérii článkov o poslancoch, ktorí sa v hlavnom parlamentnom bufete radi občerstvujú nielen chlebíčkami a kávou, ale aj alkoholom. Do bufetu a s ním susediacich priestorov, kam sa českí poslanci chodia nielen občerstviť, poradiť, ale si aj zafajčiť, už novinári tiež nesmú.
