ANTANANARIVO, BRATISLAVA. Madagaskar sa až doteraz vymykal z biedneho afrického priemeru. Neodohrala sa tam genocída ani masové jatky, nevládla tam armáda, ale demokratický prezident, a aj napriek chudobe a ekonomickej kríze zaznamená tento rok ostrov hospodársky rast vyšší ako vlani.
Po tom, ako sa za občasných výstrelov a hluku tankov madagaskarská armáda zhostila prezidentského paláca v metropole Antananarivo, je jasné, že tieto časy sa skončili. Prezident Marc Ravalomanana odstúpil a do jeho kresla sa posadil líder opozície Andry Rajoelina. Ravalomanana sa zatiaľ skrýva na neznámom mieste.
Rajoelina v Antananarive
Plnú moc nad ostrovom v Indickom oceáne podľa miestnych pozorovateľov nemá ani jeden z nich, ale zelené uniformy, ktoré vystúpili z neutrality a pridali sa na Rajoelinovu stranu.
Aj bývalý prezident Ravalomanana oznámil, že právomoci odovzdal vrchnému veliteľovi armády na dvadsaťmiliónovom ostrove.
- štvrtý najväčší ostrov na svete
- strategický význam mu dáva Mozambický prieliv
- má 20 mil. obyvateľov, väčšina z nich žije z poľnohospodárstva
- je bohatý na nerastné suroviny, ktoré tam ťažia západné firmy
- vďaka tropickým plážam konkuruje Sejchelám a Mauríciu
Výmena šéfa prezidentského paláca v Antananarive je vyvrcholením nepokojov, ktoré Madagaskar trápia od začiatku roka a doteraz si vyžiadali 135 životov. Všetko sa začalo v januári, keď vláda odstavila rádio Viva. To patrilo Rajoelinovi, bývalému DJovi. Rajoelina nazval prezidenta „diktátorom“ a do hlavného mesta zvolal demonštrácie.
Protesty v Antananarive sa zvrhli v rabovačky a spontánne útoky a Rajoelinu vláda prinútila odstúpiť z miesta starostu.
Udalosti nabrali rýchly spád, keď pri demonštráciách pred prezidentským palácom zastrelili 25 ľudí.
Ravalomananovi nepomohlo ani odvolanie ministra obrany, najprv toho pôvodného a potom aj jeho nástupcu.
„Palác okupujeme,“ oznámil včera agentúre Reuters nemenovaný armádny veliteľ.
Ravalomanana, ktorý sa k moci dostal cez slobodné voľby a s posvätením Ústavného súdu, po siedmich rokoch musel ustúpiť.
Bohatá chudobná krajina
Nahnať ľudí do ulíc nebola pre Rajoelina, ktorého pre jeho temperament prezývajú TGV (podľa francúzskeho rýchlovlaku) ťažká úloha. Tí majú totiž pocit, že z ich bohatstva ťaží len úzka skupina ľudí.
Štvrtý najväčší ostrov sveta má obrovské zásoby surovín od niklu a kobaltu cez zlato, uhlie, chróm, platinu a urán až po ropu. A aj napriek hospodárskej kríze mu predpovedajú rast 7,5 percenta, čo je viac ako v minulom roku.
Licencie na ťažbu prírodného bohatstva majú však západné firmy. A životnú úroveň v tropickej krajine nezdvihol ani turizmus s obratom 300 miliónov eur, vďaka ktorému konkuruje iným atraktívnym destináciám v Indickom oceáne ako Maurícius či Sejchely.
Prezidenta, ktorý sa vypracoval z pouličného predavača mlieka na vlastníka mliečneho monopolu na ostrove, Rajoelina obvinil, že krajinu spravuje ako „súkromnú firmu“.
Sľubuje referendum
Európska únia bývalej francúzskej kolónii pohrozila stopnutím pomoci, ak sa moci chopí armáda. Africká únia, ktorej ďalší summit malo hostiť práve Antananarivo, zmenu vlády na ostrove už označila za vojenský puč.
Hoci hneď po obsadení paláca Rajoelina svetu oznámil, že do dvoch rokov spíše novú ústavu a vyhlási referendum, opraty má teraz v rukách armáda.
Madagaskar sa tak pravdepodobne zaradil do už i tak dosť veľkej skupiny afrických štátov, kde majú hlavné slovo uniformy.
Použitie násilia ako prostriedku na porušenie ústavného procesu je neprijateľné, zdôraznil Solana, ktorý vyzval obyvateľstvo, ako aj všetky zapojené strany na zachovanie pokoja. Rovnako vyjadril podporu sprostredkovateľským snahám.
