Sú síce hysterické, pištia, ak vidia v špajze myš, omdlievajú pri styku s pavúkom, ale keď ide do tuhého, dokážu zmobilizovať toľko síl, ako žiadny partizánsky vodca na svete.
Mobilizujú sa, zdá sa, i teraz, keď kríza zráža na kolená nejedného ruského miliardára. Podľa niektorých správ je dokonca druh „ruský oligarcha“ na vymretie. A ako už to v prírode býva, nastúpi iný druh, lepšie prispôsobený tvrdým podmienkam.
Tým druhom je žena - oligarcha (podľa rodu, hádam oligarchička). Už teraz je v Rusku počet šéfov a šéfok takmer vyrovnaný. Ako uvádza medzinárodná organizácia Grant Thornton International, 42 percent súkromných spoločností má na čele ženu - vlastníčku. Pritom vo svete je to len 25 percent, takže Rusky majú v porovnaní s emancipovanými kolegyňami v zahraničí obrovský náskok, ktorý sa v posledných mesiacoch zvyšuje.
V chladnom Novosibírsku sú muži - ekonomickí vodcovia - už v menšine. V Čeľabinsku sa zasa ženy hrnú do učebného centra závodu na výrobu traktorov, kde sa vzdelávajú v odbore obrábačka kovov, zváračka či sústružníčka, a nahrádzajú v týchto profesiách partnerov. Medzitým sa miestni muži nervovo rútia, sú v depresii a uvažujú o samovražde.
Dokonca i ruský prezident Dmitrij Medvedev pochopil, že krízu bez dám neprekoná. Do tradične mužskej funkcie - ministra pôdohospodárstva - vymenoval ženu. Šušká sa však niečo oveľa horšie. Vraj nie sú ďaleko časy, keď žena bude vládnuť celému Rusku.
Autor: Agentúra Epicentrum