BRUSEL, BRATISLAVA. Šalamúnsky rozhodla skupina ministrov zahraničných vecí Európskej únie vo veci sankcií proti bieloruskému režimu. Vlani pozastavený zákaz cestovania pre jeho najvyšších predstaviteľov síce obnovila na ďalší rok, jeho platnosť však pozastavila na deväť mesiacov.
Pozve Praha Lukašenka?
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko a jeho najbližší spolupracovníci, ktorých medzinárodné ľudskoprávne organizácie, ako aj domáca opozícia, obviňujú z politických represií, tak môžu cestovať do krajín únie.
Pozvánky na návštevy sa bieloruskému lídrovi ani napriek otepleniu vzťahov tak skoro hrnúť nebudú.
„Záleží na tom, ako sa Bielorusko bude správať,“ odpovedal poda agentúry ČTK šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg na otázku, či Lukašenka pozvú na májový summit Európskej únie do Prahy.
"Myslím, že status quo by malo ostať nezmenené, dodal Schwarzenberg. Podobne rezervovane sa vyjadrilo viac ďalších ministrov.
Pre Česko, ktoré v súčasnosti predsedá Európskej únii, je zbližovanie sa s krajinami východného bloku jednou z najväčších priorít. Projekt východného partnerstva ráta s väčšou spoluprácou s krajinami ako Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan.
„Je to dobré rozhodnutie, privítali ho aj mimovládne organizácie v Bielorusku,“ myslí si Jana Kobzová, ktorá sa v Nadácii Pontis venuje demokratizácii Bieloruska. Na druhej strane však dodala, že únia mohla byť konkrétnejšia a zbližovanie s Bieloruskom, ktoré sa obáva vplyvu finančnej krízy, mohla využiť viac. „Mala viac definovať, aké zlepšenia očakáva v oblasti zlepšovanie ľudských práv,“ povedala Kobzová.
Represie sa neskončili
Odkedy Bielorusko prepustilo politických väzňov, Brusel zvolil taktiku uvoľňovania vzťahov.
Ani to však neprinútilo Minsk na zmeny nedemokratických zákonov, či ďalšie zatýkanie aktivistov na demonštráciách, ako sa to stalo aj posledný mesiac. Aj preto únia svoje posledné zbohom bieloruským sankciám ešte nepovedala. Do Spojených štátov, s výnimkou sídla OSN, Lukašenko stále nemôže.
