HAMBURG, BRATISLAVA. Benedikt XVI. vyvoláva ďalšie kontroverzie. V roku 1998 bol s dovolením jeho tajomníka uverejnený text vtedajšieho kardinála Josepha Ratzingera v publikácii rakúskeho pravicovo-extrémistického vydavateľstva Die Aula. Informoval o tom internetový portál nemeckého časopisu Der Spiegel.
Správa nie je novinkou, už vo februári o kardinálovom článku informoval rakúsky denník Österreich. Vtedy však arcibiskupský úrad vo Viedni reagoval, že vydavatelia prevzali staršiu esej súčasného pápeža bez jeho zvolenia.
„Zjavne sa pápeža na povolenie nepýtali,“ citovala hovorcu úradu Ericha Leitenbergera katolícka agentúra Kathpress. Pôvodne vyšiel článok už v roku 1995 v časopise Communio.
O slobode u extrémistov
Ratzingerov príspevok rozoberá vzťah slobody a pravdy. Poukazuje v ňom na chyby demokratického zriadenia, volieb a hovorí o neblahom vplyve mediálnych manipulácií.
Spiegel však zistil, že o tom vedel prinajmenšom pápežov tajomník Josef Clemens. Má k dispozícii list z 30. septembra 1997, kde Clemens napísal, že „z poverenia pána kardinála Ratzingera dáva súhlas s publikovaním článku v mesačníku Die Aula“. Nasledujúci rok potom vyšiel zborník s nevinným názvom „1848 – Dedičstvo a záväzok“. Obsah už taký nevinný nebol.
Zborník vydali dvaja známi neonacisti Otto Scrinzi a Jürgen Schwab. Prvý z nich bol podľa ľavicového denníka Tageszietung nielen členom v Hitlerovej strane, ale aj veliteľom SA, druhý bol členom neonacistickej NPD.
Pritom už v roku 1997 musel Vatikán vedieť, že vydavateľstvo Aula je pochybné. Tri roky predtým totiž publikovalo článok popierača holokaustu Waltera Lüftla. V krajine to vyvolalo škandál. Dokonca aj strana Slobodných, ktorej bola Aula tlačovým orgánom, sa od časopisu dištancovala.
Problém s popieračom
Akoby sa posledné týždne pápežovi lepila smola na päty. Začiatkom roka ho poškodilo rozhodnutie zrušiť exkomunikáciu štyroch biskupov z tradicionalistického Bratstva svätého Pia X. Bol medzi nimi aj britský biskup Richard Williamson. Ten krátko pred rozhodnutím Vatikánu opätovne poprel holokaust.
Vo vysielaní švédskej televízie vyhlásil, že neverí v existenciu plynových komôr a že v koncentračných táboroch zomrelo najviac 300-tisíc Židov.
Nedávno sa za rozhodnutie vo Williamsonovej kauze pápež ospravedlnil. Prisľúbil, že nabudúce si vo Svätej stolici dajú viac záležať a využijú aj internet pri skúmaní minulosti. Pápež nevedel, že biskup je popieračom holokaustu.
To, že je Benedikt XVI. za porozumenie medzi náboženstvami, sa pokúsi dokázať počas návštevy Svätej zeme v máji. Budúci rok by mal cestovať aj do Británie. Podľa zdrojov Daily Telegraph pôjde o štátnu návštevu – pápežovu prvú. Hlava rímskokatolíckej cirkvi navštívila Britániu od odluky v roku 1534 iba raz. V roku 1982 tam prišiel Ján Pavol II., no v jeho prípade nešlo o štátnu návštevu.
