PRAHA. Pred 56 rokmi malo Rudé právo na svojej titulnej strane parte: „Súdruh Klement Gottwald zomrel.“ Gottwaldovi totiž na zdraví nepridal let na Stalinov pohreb a navyše trpel chorobou, o ktorej vedeli len najbližší. Syfilisom.
Pridrahé mauzóleum
Pár dní po úmrtí vodcu prileteli do Prahy sovietski špecialisti na balzamovanie - MUDr. Zbarský a profesor Mardašev. Bruno Köhler totiž oznámil tajomníkom ÚV KSČ rozhodnutie balzamovať Klementa už 3 dni po jeho smrti. „Je viac ako isté, že toto rozhodnutie nepadlo doma,“ domnieva sa Stanislav Slavík, kurátor pamätníka na Vítkove. Nabalzamovaní boli i Lenin či bulharský G. Dimitrov. Šlo o otázku módnej vlny pod vplyvom kultu osobnosti.
Problém kde, ústredný výbor vyriešil hravo. „Vítkov bol chápaný ako pamätník legionárov. Komunisti sa ho potrebovali zbaviť. Revolučný panteón, pripomínajúci aj ich predstaviteľov, bol ideálnym miestom, kde by telo zosnulého vodcu bolo uchované naveky“, dodáva kurátor Stanislav Slavík. V priestore nad Žižkovom bol navrhnutý sarkofág aj pre Masaryka. Ten ho však ako miesto svojho posledného odpočinku odmietol a bol pochovaný v Lánoch. Náročná prestavba pamätníka prischla pôvodnému architektovi Zázvorkovi. Musel vybudovať laboratórium na „údržbu múmie a technické zázemie pre klimatizáciu a vetranie“.
Morbídne divadlo
Piateho decembra 1953 bolo Mauzóleum otvorené. Nabalzamované Gottwaldovo telo ležalo v sklenenej rakve uprostred sály. Počas návštev bola múmia vystavovaná na úrovni prvého podlažia, inak bola spúšťaná do laboratória a do mraziarne. O prevádzku monštra sa staralo 124 ľudí vrátane upratovačiek a vrátnikov. Pri ministerstve vnútra bol dokonca zriadený útvar na zabezpečenie Gottwaldovho tela.
V 60. rokoch sa stav múmie začal zhoršovať. Prvé sa začali rozkladať nohy, potom sa prepadol hrudný kôš. V roku 1962 ÚV KSČ rozhodol o spopolnení tela. Príčinou nebol len politický vývoj – kult osobnosti sa už nenosil, rozklad tela bol už neodvratný.
Dnes v pamätníku na Vítkove žiadne pohrebisko nie je. Po roku 1989 boli všetky urny venované pozostalým. Podľa niektorých prameňov dcéra Marta otcovu urnu odmietla a Gottwaldov popol skončil v spoločnej hrobke, ktorú KSČ zakúpila na Olšanskom cintoríne.
Autor: Katarína Vítková