KÁHIRA. Rokovania o zmierení sa začali pred piatimi dňami prácou v piatich komisiách, ktoré navrhnú postupy v rôznych oblastiach spolupráce. Komisie majú svoje závery predložiť na prehodnotenie riadiacemu výboru, ktorý zahŕňa aj egyptských sprostredkovateľov. "Komisie urobili všetku prácu s výnimkou dvoch zložitých záležitostí," informoval vysoký predstaviteľ Fatahu Nábil Šás.
Prvým problémom podľa Šása je, aké záväzky má na seba nová vláda zobrať, aby si získala dôveru medzinárodného spoločenstva a druhým, či sa má skladať z predstaviteľov organizácií alebo z nezávislých členov. Podľa hovorcu Hamásu Fawzího Barhúma je najväčším problémom program novej vlády. Hamás totiž nesúhlasí s predchádzajúcimi záväzkami, ktoré voči Izraelu prijala vláda vedená Fatahom. Zloženie vlády nepokladá Barhúm za problém. O zložení podľa neho rozhodne dohoda medzi hnutiami alebo skladba parlamentu, v ktorom má Hamás väčšinu.
Od júna 2007 ovláda militantné hnutie Hamás Pásmo Gazy, zatiaľ čo umiernenejšiemu Fatahu patrí Západný breh Jordánu. Hlavnou úlohou vlády národnej jednoty bude príprava parlamentných volieb, ktoré by sa mali na palestínskych územiach konať začiatkom budúceho roku. Dohoda na vytvorení spoločnej vlády je podľa politológov v záujme oboch hnutí. Je to pre ne totiž jediný spôsob, ako sa dostať k finančnej pomoci sľúbenej zahraničím na obnovu zničeného Pásma Gazy po izraelských útokoch. Donori pomoc nechcú adresovať priamo do rúk Hamásu.
Od januára ide o prvú audio nahrávku bin Ládina. Jej autenticita sa však nedá nezávisle overiť. Bin Ládin nemenoval krajiny, ktorých lídri podľa neho "kolaborujú s Izraelom". "Holokaust v Gaze je dôležitou historickou udalosťou, ktorá potvrdzuje dôležitosť toho, aby sme rozoznávali medzi moslimami a pokrytcami," vyhlásil.
Bin Ládin tiež vyzval svätých bojovníkov, aby oslobodili Irak z rúk Američanov a aby útočili na Izrael z Jordánska. "Musíme tvrdo pracovať a pripravovať sa na džihád, aby sme priniesli to dobré," zdôraznil šéf al-Kájdy, ktorý sa pravdepodobne skrýva v pakistanskej kmeňovej oblasti pri hraniciach s Afganistanom. USA na jeho hlavu vypísali odmenu 25 miliónov dolárov.
Skupina šiestich britských politikov sa v sobotu stretla v sýrskej metropole Damask s exilovým vodcom palestínskeho militantného hnutia Hamás Chálidom Mišálom. Stretnutie sa uskutočnilo aj napriek tomu, že Veľká Británia, ako aj celá Európska únia a Spojené štáty, považujú Hamás za teroristickú organizáciu. Na stretnutí sa okrem iných zúčastnili aj poslankyne vládnych labouristov Clare Shortová a Jenny Tongeová. Druhú menovanú v roku 2004 vyhodili z postu hovorkyne strany pre záležitosti detí po tom, čo vyjadrila pochopenie pre palestínske samovražedné útoky.
Podľa Shortovej bola hlavným účelom stretnutia britských politikov s Mišálom snaha primäť britskú vládu k nadviazaniu kontaktov s Hamásom.