Tých, ktorí sa teraz začali rozčuľovať nad tým, ako súd mohol zveriť chlapca dvom „zvrhlíkom“, len oznamujem, že chlapec je 30-ročný mladý muž.
A tiež homosexuál. Jeho otcovia – tak im hovorí, sú bývalý poslanec, teraz univerzitný profesor a popredný odborník na komunikáciu. O syna – tak mu hovoria – sa starajú už 15 rokov po tom, čo sa ocitol na ulici, lebo rodičia ho vyhodili, keď sa priznal, že sa mu páčia chlapci. Jeho vlastný, biologický otec, sa ho súdnou cestou vzdal.
Aj menej tradičnú spoločnosť, ako je Izrael, by taký rozsudok rozhodil. Je jasné, že súdny výrok má rovnako vášnivých fanúšikov ako odporcov.
Sú ľudia, čo prípad považujú za výraz modernizácie a humanity. A aj takí, podľa ktorých je to hnusná perverzita a židovský národ, čo dal svetu morálne zásady, sa na to musí pozerať.
Presne taký názor som očakávala od nášho dobrého známeho. Je veriaci žid, čo fakt veľmi poctivo dodržuje všetko, čo sa patrí.
Raz dokonca volal rabínovi, či skutočne môže zaviezť manželku v pôrodných bolestiach do nemocnice, keď je teda ten sabat a šoférovať by sa nemalo. Tak tento muž sa zachoval ako veľký liberál. Debatu na túto tému som s ním ani neplánovala, pretože nie som si celkom istá, či viem, ako sa k nej postaviť. Začal ju však sám a hneď prvou vetou ma šokoval.
Vyhlásil totiž, že títo dvaja homosexuáli (z ktorých životným štýlom hlboko nesúhlasí) sú skvelí ľudia, pretože sa postarali o opustené dieťa, a to je jedno zo základných pravidiel židovskej viery.
A ak si niekto zaslúži pohŕdanie, tak sú to biologickí rodičia chlapca, čo ho opustili v najťažšej chvíli jeho života a za to, že im povedal pravdu.
A tiež tí ľudia, čo mu nepomohli. To všetko mi povedal, keď sme sa predvčerom stretli v obchode. Hľadal tam kóšer saponát na podlahu a nezabudol mi pripomenúť, že všetko, čo mi povedal, je len medzi nami.
Tak teraz som ho trochu zradila, ale Najvyšší vie, že z čisto pozitívnych dôvodov.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
