Gruzínci sa už v referende rozhodli pre NATO, západ sa však s vami neponáhľa. Nie ste sklamaný?
„Proces vidím ako poloplný pohár nie poloprázdny. Vlani na summite v Bukurešti nám bolo povedané, že budeme v NATO a nie, že možno budeme. A to aj bez akčného členského plánu (MAP). Zároveň to však Moskva videla ako krok proti nám a že aliancia nie je dosť silná."
A MAP nedostanete ani tento rok...
„NATO vytvorilo spoločnú komisiu s Gruzínskom, v decembri určilo ročný národný plán, čo je základ pre postupnú integráciu. MAP už nie je relevatný, je to len meno pre niečo, čo už funguje teraz."
Kedy bude Gruzínsko pripravené na vstup do aliancie?
„Do troch rokov budeme technicky pripravení stať sa členmi. Potom príde politická výzva pre NATO, či je pripravené akceptovať nás."
Ako vidíte stav vašej armády? Počas vojny s Ruskom bola kritizovaná za viacero chýb...
„Nemyslím, že je to fér hodnotenie. Je zlé, že viac ako polovica krajín NATO by nebola schopná vyhrať vojnu s Ruskom? Sila je v jednote. Samozrejme, že naša armáda nebola v čase vojny pripravená stať sa členom NATO, preto potrebujeme reformy. Ale ani potom nebude našim cieľom poraziť Rusko, nie je naším cieľom bojovať so susedom."
Po augustovej vojne s Ruskom je v odtrhnutých regiónoch ešte viac ruských vojakov. Je vôbec šanca, že získate Abcházsko a Južné Osetsko späť?
"V prvom rade, nikto okrem Hamasu, Nikaraguy a Ruska neuznal Abcházsko a Južné Osetsko. Celá Európska únia a krajiny NATO odsúdili jednostranné rozhodnutie Ruska, ktoré je založené na násilí a etnickom čistení. Väčšina gruzínskych obyvateľov bola vyhnaná z týchto regiónov. Civilizovaný svet to nemôže akceptovať."
Rusko sa rozhodlo, že zmení mapu sveta, má však západ nejaké páky to zmeniť?
"Bolo ľahké získať slobodu pre stredoeurópske krajiny? Nebolo. Sovietsky zväz bol oveľa silnejší ako dnešné Rusko, preto si myslím, že v dlhodobom či strednodobom výhľade to nemôže Rusko ustáť. Nie vojenskú konfrontáciu ale tlak z únie a Spojených štátov, aby rešpektovalo medzinárodné právo, medzinárodne uznané hranice ako aj dokumenty, ktoré podpísalo."
Nebola vojna v Južnom Osetsku pre Rusko len zámienkou ako získať Abcházsko a tam vybudovať novú čiernomorskú vojenskú základňu?
"Nie, myslím, že hlavný dôvod bolo získať celé Gruzínsko, nie len tieto teritória. Chceli odstaviť plynovod z Azerbajdžanu a zo strednej Ázie. Ak kontrolujete Gruzínsko, kontrolujete aj Strednú Áziu."
Ako by ale mohli kontrolovať celé Gruzínsko?
"V prvom rade, mysleli si, že ak porazia gruzínsku armádu destabilizujú krajinu a zosadia prezidenta Michaila Saakašviliho. Priamo naňho ukazovali, že je kriminálnik. Je dobre známa diskusia z Bezpečnostnej rady OSN, na ktorej sa americký veľvyslanec hádal s ruským kolegom a pýtal sa ho, prečo ruský minister povedal Condoleezze Riceovej, že sa musíme zbaviť Saakašviliho. Rusko to nikdy nepoprelo. Samozrejme, kontrolovať Abcházsko a Južné Osetsko a mať tam základne je dôležité, ale v prvom rade chceli kontrolovať Gruzínsko ako také a odstaviť Európu od alternatívnym energetických zdrojov a zabrániť nám integrovať sa do EÚ a NATO."
Po vojne to vyzerá, že s Ruskom tak skoro normálne vzťahy mať nebudete...
"Áno, zrušili sme diplomatické vzťahy, stiahli diplomatickú misiu. Ak vás nejaká krajina okupuje, nie je možné, mať s ňou normálne diplomatické vzťahy. S Ruskom sme však v rámci Ženevských rozhovorov v kontakte. Dúfame, že postupne Moskva začne rešpektovať medzinárodné právo a suverenitu našej krajiny. Nebude to rýchle, sme pripravení byť trpezliví."