BELEHRAD.
Počas svojho úradovania doviedol Djindjič svoju krajinu do centra pozornosti európskej a následne aj svetovej verejnosti. Po tom, čo ho po páde Miloševičovho režimu v roku 2000 zvolili za predsedu vlády, spustil proces urýchlenia demokratizácie spoločnosti a ekonomických i sociálnych premien.
Atentátu na Zorana Djindjiča predchádzalo niekoľko neúspešných pokusov pripraviť ho o život. Najvýznamnejší sa odohral vo februári 2003. Vozidlo, za volantom ktorého sedel známy člen tzv. Zemunského klanu Dejan Milenkovič - Bagzi, sa vtedy pokúsilo vytlačiť premiérovo auto z cesty v Novom Belehrade.
Djindjič vyviazol bez zranení len vďaka výnimočnej reakcii svojho vodiča. Milenkoviča zatkli, po niekoľkých dňoch ho však z väzby prepustili. Vyšetrovací súd to vysvetlil tak, že Bagzi je obchodník, ktorého biznis trpel jeho neprítomnosťou.
"Ak si niekto myslí, že zastaví vládu zákona tým, že ma odstráni, trpko sa mýli, pretože ja nie som systém. Systém bude fungovať aj ďalej a nikto nedostane amnestiu za zločiny tak, že odstráni jedného alebo dvoch funkcionárov štátu," uviedol vtedy Djindjič.
Svojím prozápadným postojom, politikou ekonomických reforiem, zadržaním a vydaním Slobodana Miloševiča do Haagu a bojom proti organizovanému zločinu si narobil mnoho nepriateľov. Atentát údajne zorganizoval Milorad Ulemek Legija, niekdajší veliteľ Miloševičovej špeciálnej polície známej ako Červené barety. Legija, ktorý mal styky s mocným Zemunským klanom, mal nariadiť Zvezdanovi Jovanovičovi, aby atentát zrealizoval.
O 12.25 h stredoeurópskeho času Djindjiča smrteľne zranil ostreľovač práve vo chvíli, keď kráčal do hlavnej budovy srbskej vlády. Podľa oficiálneho vládneho stanoviska premiér nebol pri vedomí a nemal pulz, keď ho priviezli do nemocnice. Napriek operačnému zákroku ho približne hodinu po atentáte vyhlásili za mŕtveho. Ťažké zranenia žalúdka utrpel aj jeho ochrankár Milan Veruovič, ktorého trafila druhá guľka. V Srbsku okamžite vyhlásili výnimočný stav.
Sprisahanci, ktorých bolo okrem Bagziho a Legiju ešte desať, z miesta činu ušli do vopred prenajatých bytov. Svoje auto medzitým zapálili a pušku ukryli v blízkosti Paláca federácie v Belehrade. Djindjičov vrah Zvezdan Jovanovič, taktiež člen obávaných Červených baretov, strieľal z okna budovy z diaľky približne 180 metrov. Ako neskôr vypovedal, zabil Djindjiča, pretože v ňom videl zradcu Srbska.
Zo zosnovania atentátu obvinili Milorada Ulemeka - Legiju, muža, ktorý 5. októbra 2000 pomohol Djindjičovi dostať sa k moci a viedol operáciu s cieľom zatknúť Miloševiča v apríli 2001. Djindjič nemal inú možnosť, iba s ním spolupracovať. Štyri roky po atentáte dostal Legija spolu s Jovanovičom 40-ročný trest. Ostatných sprisahancov, väčšinou členov Zemunského klanu, odsúdili na väzenské tresty od osem do 35 rokov.
Na Djindjičov pohreb v Belehrade prišlo 15. marca 2003 približne 500.000 ľudí.
