PARÍZ. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v stredu oznámil, že jeho krajina sa vráti do vojenských veliacich zložiek Severoatlantickej aliancie (NATO) a stane sa tak plnohodnotným partnerom Spojených štátov amerických a ďalších spojencov.
Francúzsko bolo v roku 1949 zakladajúcim členom Organizácie severoatlantickej zmluvy. Nezávislosť od veliacej štruktúry NATO vyhlásil v roku 1966 vtedajší prezident Charles de Gaulle, krajina však ostala politickým členom aliancie. "Prišla chvíľa, aby sme túto situáciu ukončili, pretože je to v záujme Francúzska a Európy," vyhlásil Sarkozy v prejave pred vojenskými dôstojníkmi a medzinárodnými odborníkmi na obranu.
Sarkozy, ktorý je zároveň hlavným veliteľom francúzskej armády, uviedol, že jeho krajina sa priblížila k tomu, aby bola plnoprávnym členom NATO, najviac od De Gaullovho rozhodnutia. "Po zavŕšení tohto procesu bude Francúzsko silnejšie a vplyvnejšie. Prečo? Pretože tí, ktorí sú mimo, konajú nesprávne. Pretože Francúzsko musí byť spoločne s inými lídrami a nie sa iným podriaďovať. Pretože musíme byť tam, kde sa rozhodnutia a pravidlá prijímajú, namiesto toho, aby nám potom o nich len povedali," zdôvodnil Sarkozy svoje rozhodnutie.
Generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer Sarkozyho rozhodnutie "vrelo" privítal. "Samozrejme, je teraz na francúzskom parlamente, aby zaujal svoju pozíciu, ale prezident jednoznačne naznačil, že proces, ktorý by mal viesť k plnoprávnemu členstvu Francúzska, sa dostáva do konečnej fázy," uviedol vo vyhlásení.
Z čisto vojenského hľadiska sa týmto rozhodnutím veľa nezmení. Francúzsko dlhodobo zohráva dôležitú úlohu v operáciách NATO, svoje jednotky poslalo pod spoločným velením do Bosny, Kosova a najmä do Afganistanu. De Gaullovo rozhodnutie malo skôr symbolický význam pre Francúzov, ktorí sa tradične obávajú, že by sa dostali pod kontrolu Washingtonu, a osobitne si cenia samostatnú zahraničnú politiku.
Podľa Sarkozyho a jeho spojencov sa týmto posilní francúzsky vplyv medzi západnými spojencami a umožní to Parížu presadzovať spoločnú európsku identitu bez toho, aby sa to považovala za konkurenciu aliancie z USA a Kanadou. Kritici tohto rozhodnutia však tvrdia, že Paríž z medzinárodného pohľadu stratí a stane sa podriadenejším voči Američanom.
O návrate pod vojenské velenie NATO sa začne v parlamente diskutovať budúci týždeň. Vládnuca väčšina by mala Sarkozyho bez väčších problémov podporiť.
Francúzsko má štvrtý najpočetnejší kontingent v jednotkách NATO a v súčasnosti približne 3300 vojakov v Afganistane.
